Jozef Korbel: Taký talent ako Sagan sa narodí raz za sto rokov

Jozef Korbel, vyštudovaný inžinier ekonómie a postgraduálny absolvent žurnalistiky je veľmi známy v športovom prostredí, hlavne vo futbalovom. Najpopulárnejšiemu športu na svete sa venoval v denníkoch Šport, Smena, Nový Čas či Plus 1 deň.

Obľúbené remeslo však v jeden deň vymenil za prácu športového a mediálneho manažéra. Ako sa k nej dostal, aké má spomienky na svetového cyklistu Petra Sagana, čo hovorí na Martina Kližana a ďalšie zaujímavosti, sa naši čitatelia dozvedia v nasledujúcom rozhovore.

Prečo ste sa rozhodli vymeniť toto povolanie za manažérske?

Za tých 27 rokov práce v rôznych popredných denníkoch som zo seba vyžmýkal veľa síl a schopností. To nebola žiadna sranda. V tej dobe neboli sociálne siete a toľko informácií, ako v súčasnosti. Vtedy som musel chodiť za veľmi zaujímavými správami do terénu, takže zohnať tok dobrých informácií vyžadovalo veľkú trpezlivosť a aj známosti.

Veľmi dobrú školu som dostal od nestorov v denníku Šport (Novák,Malec, Trubačík, Sládek) a Smena (Valko, Ježík), boli to skvelí učitelia, od ktorých som sa veľa naučil. Pre mňa bolo veľkou výhodou, že kariéru športového novinára som začal vedením mládežníckych rubrík. Sedem rokov som písal o mladých talentoch a keď sa z nich viacerí stali výborní hráčmi, na rozdiel od iných novinárov, mal som k nim vždy otvorenú cestu.

Výborne si s nimi rozumiem dodnes a to isté platilo aj o tréneroch, Lešickom, Benedikovi, Radolskom a ďalších.

Po roku 1989 som stále niečo vymýšľal a keď sa otvorili hranice, uskutočnil som expedíciu za vtedy výbornými hráčmi, ktorí žili, alebo prestúpili do zahraničia. Boli štyri, dve v Športe a dve v Smene. Navštívili sme skvelých futbalistov (Horváth, Scherer, Chovanec, Straka, Moravčík, Vencel, Glonek, Tittel, Dubovský) a reportáže o nich boli najčítanejšie.

Postupne v novinách, žiaľ aj v športe, bola čoraz väčšia bulvarizácia, ktorá prerastala až do nechutností. Bridilo sa mi, aby som o mojich športovcoch, kamarátoch písal všelijaké zlé veci. Vtedy som si povedal, že musím s tým seknúť. Od roku 1992 som všade bol šéfom športu, cítil som únavu z dennodenných porád a aj z rôznych požiadaviek nových majiteľov, s ktorými som sa nestotožňoval. Preto v roku 2008 som sa rozhodol, že pôjdem svojou cestou.

Ako si spomínate na vaše začiatky, s ktorými športovcami ste vtedy spolupracovali?

Začal som v púchovskej agentúre Optimus Agency, kde som vytvoril skupinu športovcov, o ktorých som sa staral. Vtedy to boli Smolenová, Horanský, Škamlová, Hrašnová, Súkenníková a Peter Zánický nám priniesol 18-ročného cyklistu Petra Sagana. Túto skupinu som mal na starosti.

Podnikatelia podporujúci týchto športovcov však chceli rýchlo dobré výsledky, na druhej strane mňa oslovuje systematická práca na dlhšie obdobie. V tomto sme sa nezhodli, takže po dvoch rokoch som z agentúry odišiel, lebo moje predstavy sa nenaplnili.

Kam viedli vaše ďalšie kroky?

Spojil som sa s mojím kamarátom Andrejom Augustínom, ktorý má agentúru AA Sports Management a je aj manažérom extraligového hokejbalového klubu Jokerit Petržalka.

Spoločnými silami zastrešujeme mladých hokejistov a futbalistov. Zaujímavé je, že keď som skončil v púchovskej agentúre, tak po dvoch mesiacoch sa mi ozval Peter Sagan. Povedal, že tiež odtiaľ ako aj ďalší športovci odišiel a bol by veľmi rád, keby som ho zastupoval. Tak vznikla naša spolupráca.

Osemročná spolupráca s Petrom Saganom priniesla krásne ovocie, lebo Peter sa vypracoval na cyklistu svetového formátu…

S Petrom som zažil krásne chvíle, je to skutočný Top športovec. Bodaj by sme mali takých viac. Práca s ním bola skvelá, veľa som sa pri nej naučil, ale aj veľa svojich skúseností som mu odovzdal. Absolvovali sme spolu štyri Tour de France. Moje obdobie s ním by som nazval od majstra sveta po majstra sveta. Skončil som s majstrom sveta!

Petra som dostal do vienka v apríli 2008 a o dva mesiace sa stal juniorským majstrom sveta v horskej cyklistike. A keď som s ním v decembri 2015 ukončil spoluprácu, tak v septembri získal premiérový titul majstra sveta medzi seniormi. Dojalo ma tiež, keď ma v jednej relácii nazval druhým otcom. Vďaka nemu som spoznal zákulisie v profesionálnej cyklistike, čo všetko sa za oponou odohráva.

Peter má silu, húževnatosť, odolnosť. Je to abnormálny profesionál. Tvrdý chlap, ktorý vie, čo chce. Na rozdiel od niektorých dnešných športovcov, ktorých nazývam ,pudingáči.“ Taký talent ako Sagan sa narodí raz za sto rokov!

S Petrom Saganom ste zažili veľa historiek, ktorá vám najviac utkvela v pamäti?

Stále si pamätám, keď sa stal v Taliansku juniorským majstrom sveta v horskej cyklistike a rozhodol sa, že by chcel prejsť na cestnú, ako sme jeho služby ponúkali cez mail profesionálnym cyklistickým tímom. Odpísali asi štyri, že ho budú sledovať. Keby som im preposlal dnes ich vtedajšie odpovede, asi by si klopali na čelo. Ani v prvom tíme Omega, kde bol na trojdňovej skúške mladého Slováka nechceli.

Potom sa ozval Enrico Zanardo a Liquigas. V novembri 2009 sme išli do Talianska na mojom starom Suzuki s tlmočníčkou Martou Dolinskou. Učila ho nejaké talianske výrazy. Nevedel ani ceknúť. Tam podpísal prvú zmluvu. Skúšobnú. Na desať mesiacov za desaťtisíc eur. Mal tisícku na mesiac.

Bolo nevyhnutné s Petrom Saganom po ôsmich rokoch ukončiť spoluprácu?

Od Petra som odišiel preto, lebo som cítil, že je na ňom veľa okolitých vplyvov a už sme nemali toľko priamych kontaktov ako v minulosti. Okolo neho sa motá množstvo ľudí, povedal som si, že osem rokov stačilo.

Napísal som mu mail, takisto talianskej agentúre, že s ním ukončujem spoluprácu. Bol som však prekvapený, že keď sa to objavilo v médiách, že končím, tak sa mi hneď prihlásilo päť slovenských športovcov, aby som ich zastupoval. Potešilo ma to.

Po ukončení spolupráce s Petrom Saganom ste sa stali mediálnym manažérom najlepšieho slovenského tenistu Martina Kližana. To je zrejme tvrdší oriešok ako Sagan?

Vždy som si vyhľadával takých zvláštnych športovcov, či to už boli Dubovský, Weiss st., alebo Molnár, ktorí boli svojskí. Chcel som takého „típka“, ktorému môžem niečo dať a pomôcť mu.

Martin Kližan je veľmi zaujímavý typ, v mnohom má pravdu, niekedy je však ako neriadená strela. Na rozdiel od Sagana, s ktorým som pracoval hneď po dovŕšení jeho dospelosti, Kližan je už skúsený hráč, s určitými návykmi. V tom to mám ťažšie.

Martin Kližan patrí totiž k športovcom, ktorí nemajú problém povedať, čo na srdci, to na jazyku. Kvôli týmto vyhláseniam si však narobil dosť neprajníkov, ako to spolu riešite?

Facebook/Martin Kližan

Tieto veci si neustále vysvetľujeme, niekedy však akoby mu preletela mucha popod nos a povie ako to cíti. Stále mu hovorím, že všetky vyjadrenia musí konzultovať so mnou. Žiaľ, niekedy hodí na facebook nejaký príspevok a vtedy som bezmocný. Média to hneď preberú a zneužijú proti nemu. Samozrejme, Martin všetko chápe, je to veľmi bystrý a inteligentný človek, len niekedy sa nezdrží zbytočných komentárov.

Spolupráca s ním, s jeho rodičmi a trénerom je v pohode, svojimi skúsenosťami viem na neho vplývať. Chcem na ňom aspoň tridsať percent vecí zmeniť, možno sa mi to nepodarí, ale urobím všetko preto, aby ho verejnosť ináč vnímala. Škoda, že mu niekedy chýba tiež troška diplomacie.

Spolupracujete aj so strelkyňou Dankou Bartekovou, členkou MOV, ktorá je svetovou rekordérkou a bronzovou medailistkou z letných OH v Londýne 2012. S Dankou ide zrejme všetko po masle, lebo je veľmi obľúbenou a rešpektovanou športovkyňou?

Danka Barteková, to je niečo pôvabné, mám s ňou ukážkovú spoluprácu po mediálnej a marketingovej stránke. Vo všetkom je to pravá profesionálka, radosť s ňou robiť. Aj preto som rád, že som jej vybavil auto Citroën.

Vo vašej agentúre AA Sports Management sa venujete viacerým nádejám z futbalu a hokeja, ktorí z nich by sa mohli v budúcnosti výraznejšie presadiť?

V súčasnosti pod palcom máme dokopy okolo 40 hokejistov a futbalistov, je to práca na dlhé obdobie. Venujeme sa chlapcom od 14 rokov, agentúra z nich roky nemá žiadny zisk, zmení sa to až vtedy, keď sa dostanú medzi seniorov.

Naša práca až po takých piatich­‑siedmich rokoch začína prinášať prvé ovocie. Vo futbale Valjent je stabilný hráč v talianskej Sérii B v Ternane, za ním prichádzajú Bellas, Kozlovský, Gilián, Kočík, Gembický a ďalší.

Medzi hokejistami Bubela bol už v kempoch Chicaga a Pittsburghu, v lete by mal skúsiť šťastie v Lukka Rauma, Krivošík pôsobí v Hämeenlinne, Holešinský patrí medzi najlepších hráčov v juniorskej kanadskej NAHL, v slovenskej extralige hrajú Grman, Krištof a ďalší. Je to dlhodobá, tvrdá a systematická práca.

Aká je vôbec náplň vašej práce?

Našim športovcom pomáham po mediálnej a marketingovej stránke. Starám sa im o facebook, webovú stránku, posielam im tlačové správy, komunikujeme spolu aspoň raz za týždeň. Hovorím s trénermi, rodičmi. Mladým športovcom otvárame svet tým, že ich posielame do zahraničia, aby sa rozvíjali v športe a zdokonaľovali v cudzom jazyku.

Práca s mladými športovcami je najkrajšia, ale aj najzložitejšia. Sú to ešte deti, či tínedžeri, ktorí majú svoj sen, či cieľ a snažia sa ho naplniť svojim úsilím. Má to však viacero tŕnistých stránok, zákutí, aby sa títo športujúci nadšenci presadili na samotný vrchol.

Milan Valko, foto: SITA, archív JK

You may also like...