Peter Mičuda prežil najkrajšie obdobie v kariére v Pezinku

Peter Mičuda je určite rekordérom v počte získaných basketbalových titulov. Celkovo ich získal v drese Pezinka (8) a Interu Bratislava (1) deväť. Patril medzi opory aj v reprezentácii, v ktorej odohral 81 zápasov. Vo svojich 40 rokoch oficiálne ukončil svoju bohatú kariéru. Pri basketbale však zostal dodnes. Momentálne je vrchným riaditeľom Eurovia SBL.

V sezóne 2011/2012 ste ukončili aktívnu kariéru. Čomu ste sa potom začali venovať?

Už počas mojej hráčskej kariéry, hlavne posledné roky, keď už bolo jasné, že budem musieť končiť s basketbalom, som bol zamestnaný. Robil som športového riaditeľa na SBA, mal som na starosti reprezentačné výbery. Ale pokiaľ mi to zdravotný stav dovoľoval a bol aj dopyt po mojich službách, tak som hral a robilo mi to radosť.

Momentálne ste vrchný riaditeľ SBL. Čo vám dáva táto práca?

Od basketbalu som nikdy úplne neodišiel. Ak sa niečomu venujete väčšiu časť života, len ťažko sa robí čiara a začína sa odznova. Pre rokom a pol ma oslovili zástupcovia SBL či by som neprebral funkciu po Martinovi Boškovi, ktorý sa začal naplno venovať klubu z Prievidze.

Pozícia riaditeľa súťaže je zaujímavá, ale aj zaväzujúca, pretože hájiť záujmy klubov a dohliadať na bezproblémový chod súťaže nie je jednoduché. Každý kto sa venuje športu vie, ako náročné je zabezpečiť prostriedky na chod klubu, hráčov a všetky veci okolo. Mojou úlohou je pomôcť s organizáciou ligy a komunikáciou smerom k SBA.

Na ktoré obdobie svojej bohatej kariéry najradšej spomínate?

Tu by som chcel spomenúť dve obdobia. Prvé bolo v Interi Bratislava, kde som začínal a postupne sa nám podarilo dať dokopy výbornú partiu, čo vyústilo až do zisku titulu majstra Slovenska v sezóne 1995/1996. Bol to môj prvý titul a preto na neho rád spomínam.

Následne som prestúpil do Pezinka a to je to druhé obdobie, ktoré bolo určite najúspešnejšie a najplodnejšie z basketbalového hľadiska. Dostali sme možnosť „pričuchnúť“ si k basketbalovej Európe, získali sme viacero titulov a spoznal som veľa výborných hráčov.

S Pezinkom ste získali osem titulov. Bolo to asi najkrajšie obdobie. Ako bolo v Pezinku?

Už som to spomenul, s družstvom Pezinka sme okrem ligy hrávali aj Európske poháre. Je veľký rozdiel či hráte iba ligu, alebo máte možnosť sa porovnávať klubmi aj mimo Slovenska. Ako hráčovi mi to dalo veľa a tieto skúsenosti som potom zužitkoval aj v lige a v reprezentácii.

Každý titul bol pre nás výzvou a boli sme vďační za to, že sme mali vytvorené také podmienky, aby sme sa mohli naplno venovať basketbalu. Je mi len ľúto, že momentálne sa Pezinok na basketbalovej „mape“ už nenachádza, lebo diváci tam mali basketbal radi a rozumeli mu.

Boli finálové zápasy jednoznačné, alebo vás niektorý súper aj viac potrápil?

Na to sa veľmi ťažko odpovedá. Každé finále bolo špecifické a v tej chvíli aj náročné. Vstupovali sme do finále ako favoriti a práve to bola výhoda súperov, pretože nemali čo stratiť a bolo pre nich výzvou nás poraziť. Ani jedna finálová séria nebola úplne jednoznačná, ale o to viac sme si potom naše víťazstvo cenili. Rád spomínam na série v drese Pezinka proti Interu, Svitu či Nitre.

Udržiavate ešte kontakt so svojimi bývalými spoluhráčmi?

To je práve výhoda kolektívneho športu, že sa tu utvárajú priateľstvá na celý život. Aj keď sme s mojimi spoluhráčmi neskôr stáli proti sebe v dresoch iných družstiev, tak sme po zápase vždy našli priestor na komunikáciu. S viacerými sme doteraz v dennom kontakte a to aj preto, že sa stále aktívne venujem basketbalu, aj keď už iba na funkcionárskej úrovni.

Aké spomienky máte na reprezentáciu. Je nejaký zápas na ktorý nezabudnete?

Juraj Valko, foto: SITA

You may also like...