Richard Kapuš zostal pri hokeji aj po skončení kariéry

Richard Kapuš patrí medzi našich úspešných hokejistov. Vo svojej zbierke z majstrovstiev sveta má striebro z roku 2000 a bronz z roku 2003. Na klubovej úrovni získal so Slovanom Bratislava šesť majstrovských titulov. Korčule na klinec musel zavesiť v roku 2012 pre problémy s kolenom.

Bolo pre vás ťažké po skončení aktívnej kariéry nájsť uplatnenie?

So svojou aktívnou kariérou som skončil nečakane. V roku 2012 som pôsobil na Ukrajine a mal som tam ísť ešte na rok. V lete som si však roztrhol krížne väzy v kolene. Zo zdravotných problémov som jednoducho nemohol pokračovať. Dával som si otázku, čo budem robiť. Stále ma to ťahalo k hokeju. Zo Slovana som dostal ponuku robiť pri mládeži.

Podnikanie vás nelákalo?

So svojim spoločníkom sme mali v prenájme jednu kaviareň v známom bratislavskom nákupnom centre. No po fajčiarskom zákone sme zrazu mali problémy. Museli sme s touto aktivitou skončiť.

Hokej nehrávate päť rokov. Badať nejaké zmeny?

Keďže pôsobím pri mládeži pozerám sa najprv na hokej cez mládež. Ja keď som hrával neboli mobilné telefóny. Keď sme prišli zo školy, tašku sme hodili do kúta a išli sme športovať. V tejto dobe to už takto nefunguje. Rodičia berú svoje ratolesti z jedného krúžku na druhý. Dnešné deti majú oveľa menej času na šport, prednosť dostáva vzdelanie a iné aktivity.

Je dnes ťažšie získať chlapcov pre hokej?

Dnešné deti sú pohodlnejšie. V našich časoch nebolo problém naplniť počty chlapcov. Dnes chýba predovšetkým väčšia konkurencia. Chlapci vedia, že ich je málo a majú istotu, že budú pravidelne hrávať. Potom jednoducho nemajú takú motiváciu zlepšovať sa. Stalo sa, že keď sme išli na zápas bolo nás len šestnásť. To je naozaj veľmi malé číslo.

Máte teraz viac voľného času?

Voľného času nemám viac. Na zimáku trávim rovnaký čas, ako keď som hrával. Teraz sme dali dokopy super partiu, s ktorou si chodievam zahrať hokej.

Nemusíme sa obávať o budúcnosť slovenského hokeja?

Pri reprezentačnom kormidle je Zdeno Cíger, ktorý sa nebál dať príležitosť mladým hráčom Jednoducho je to nevyhnutné, v našom hokeji dochádza k výmene generácii. Určite je to správna cesta, lebo Hossa, Chára, Gáborík potrebujú mať svojich nasledovníkov.

Možno ešte dva, alebo tri roky sa budeme trápiť a potom to bude lepšie. Verím, že chalani okolo Tomáša Tatara sa chytia a opäť sa dočkáme medailového umiestnenie. Hokejová verejnosť však musí byť trpezlivá, lebo je to dlhodobý proces.

Z vlastnej skúsenosti viem, že reprezentovať svoju krajinu je obrovská zodpovednosť. Ja keď som išiel na svoje prvé MS, tak som si myslel, že som výborne pripravený. V samotnom dejisku som však pochopil, že na majstrovstvách sveta je úplné iné napätie a atmosféra.

V posledných rokoch je veľmi ťažké dostať na MS hráčov z NHL.

Viem sa vžiť do ich situácie. NHL je mimoriadne náročná súťaž. Je tam množstvo stretnutí. Niektorí naši hráči už majú svoj vek a ich organizmus potrebuje oddych. Chápem ich, lebo potom ich čaká tvrdá príprava na ďalšiu sezónu.

Na Slovensku funguje projekt osemnástky a známejší HK Orange 20. Čo si myslíte o týchto projektoch?

Myslím si, že hráčom do 18 rokov veľmi nepomôže v raste, keď budú hrať v prvej lige. Ani pri druhom projekte nie som stopercentne presvedčený o nevyhnutnosti tohto projektu. Za mojich čias sme chodievali na týždenné, alebo dvojtýždenné sústredenia, na ktoré sme sa veľmi tešili.

Boli sme pokope a stačilo to. Neviem si predstaviť, že by som musel byť pohromade celú sezónu. Tam sa jednoducho musí prejaviť ponorková choroba. Myslím si, že extraliga je pre mladíkov z dvadsiatky príliš prehrávajúcou suťažou. Tam sa v podstate naučia len prehrávať. Potom prídu na juniorské MS a nastúpia proti mužstvu, proti ktorému by mali tvoriť. A odrazu to v sebe nemajú, lebo celú sezónu len bránili.

Robia pri výchove hokejistov chybu aj rodičia?

V mnohých prípadoch nútia svoje deti, aby išli hrať hokej do zahraničia. Takmer všetci sa vracajú a nedokážu sa presadiť. Myslím si, že aj na Slovensku majú dobré podmienky pre svoj rast. Okrem komplexnej starostlivosti majú zabezpečenú predovšetkým špeciálnu prípravu techniky a efektivity korčuľovania, rozvoj fyzickej a pohybovej kultúry, streleckej zručnosti a psychiky.

Udržiavate kontakt so svojimi bývalými spoluhráčmi?

Áno. Na Slovane stretávam Ján Lipianskeho, Miša Hreusa, Joža Pethöa, Mira Mosnára a s ďalšími sme začali hrávať hokej.

 

RICHARD KAPUŠ

Narodený: 9. 2. 1973 v Bratislave

Výška/váha: 182 cm, 92 kg

Post: center

Najväčšie úspechy: So Slovanom získal šesť majstrovských titulov (1997/98, 1999/2000, 2001/2002, 2002/2003, 2004/2005, 2007/2008). Na MS 2000 striebro a na MS 2003 bronz. Zahral si dvakrát na olympijských hrách (2002, 2006). Vo svojej kariére okrem Slovana hrával aj v KHL v Metalurgu Novokuzneck a v Lade Togliatti. Okúsil aj švédsku ligu v tíme Lulea a v českej hrával za Třinec. Doma hral aj za Banskú Bystricu a naposledy za ukrajinský Berkut Kyjev.

Juraj Valko, foto: SITA

You may also like...