Sen sa stal skutočnosťou – olympijské hry sú späť

Dňa 6. apríla 1896 sa sen jedného muža stal skutočnosťou. Tým snom bolo obnovenie antických športových hier, hier pre všetkých, hier olympijských. Tým mužom bol francúzsky pedagóg Pierre de Coubertin.

Práve tento muž sa najviac zaslúžil o to, že sa každé 4 roky všetci športovci, tí aktívni i tí pasívni, tešia na olympijské hry. Ich moderná história sa začala písať práve v tento aprílový deň. Skončili sa 15. apríla.

Túžba prinavrátiť antické hry

Vôľa prinavrátiť ľudstvu športové hry, vrátiť do ľudského pokolenia zmysel pre súťaživosť vychádzala v prípade Coubertina z lásky k športu a paradoxne aj z politických dôvodov.

Práve slabej športovej príprave dával tento pedagóg za vinu, že Francúzsko prehralo prusko-francúzsku vojnu čoho následkom bolo posilnenie Pruska a následné zjednotenie Nemecka.

Vtedajšiu dobu opantal romantizmus, ktorý priniesol zvýšený záujem o antiku a spolu s Coubertinovou predstavou o posilnení športovej prípravy bol razom „na stole“ plán na obnovenie starovekých antických hier.

Z iniciatívy tohto Francúza sa v roku 1894 konal medzinárodný športový kongres, na ktorom sa ustanovil Medzinárodný olympijský výbor a rozhodlo sa o znovuobnovení športových hier.

Keďže v zničenej Olympii sa hry konať nemohli, právo usporiadania prvých novodobých hier dostali Atény. Hry však boli nazvané „olympijské“. Prvé novodobé olympijské hry boli zahájené 6. apríla 1896 a mali veľký úspech.

Štatistiky

Na prvej olympiáde novodobej histórie sa zúčastnilo 245 športovcov zo 14 národov. Z nich až desať sa tešilo minimálne z jedného medailového umiestnenia. Súťažilo sa v deviatich športoch (atletika, gymnastika, tenis, plávanie, streľba, wrestling, vzpieranie, cyklistika a šerm) a 43 disciplínach.

Odmenou pre víťaza bola pamätná medaila. Druhí boli odmenení olivovou ratolesťou a tretiemu pretekárovi v poradí ostal len dobrý pocit.

Tretie miesto vybojoval v šprinte na 100 metrov aj jediný pretekár slovenského pôvodu Alojz Szokol, reprezentujúci Uhorsko. Najprestížnejšou disciplínou na aténskych hrách bol maratón. Jeho víťazom bol symbolicky Grék Spyridon Louis.

Zaujímavosti

Na týchto hrách po prvýkrát zaznela aj pieseň, ktorá je od roku 1958 Medzinárodným olympijským výborom oficiálne uznaná za hymnu olympiády. Oficiálnu hymnu môžete počuť na zahajovacom i záverečnom ceremoniáli. Zaujímavosťou je, že samotný Coubertin chcel ako hymnu OH ustanoviť Beethovenovu Ódu na radosť.

Účasť žien na prvých olympijských hrách nebola povolená, podobne ako na tých antických. Avšak na ďalšej olympiáde už ženy štartovať smeli, aj keď ich počet bol dlho len symbolický.

Finančné problémy pri usporiadaní prvých novodobých hier boli značné, avšak Gréci tak veľmi túžili po ich usporiadaní, že sa na ne zložili. Olympijský štadión dokonca financoval istý bohatý Grék.

Mimo európskych krajín sa prvej olympiády zúčastnili len Spojené štáty americké, Austrália a Chile.

Najúspešnejšou krajinou sa stalo Grécko, ktoré získalo až 46 pódiových umiestnení.

ano, foto: SITA, facebook, instagram, cnn, video: youtube.com

Tent článok je súčasťou najnovšieho vydania týždenníka ŠPORT žurnál

You may also like...