Stolný tenista Ľubomír Pištej legionárči neuveriteľných 15 rokov

Stolný tenista Ľubomír Pištej už pätnásť  rokov pôsobí v zahraničí. Počas tohto dlhého obdobia si zahral v Belgicku, Nemecku, Francúzsku, Španielsku, Česku a momentálne hrá v rakúskom Linzi.
Svoje odlúčenie od rodiny začal už vo svojich 12 rokoch. „V 12 rokoch som odišiel od rodičov. V Bratislave bolo vytvorené centrum talentovanej mládeže. Keď si to spätne premietnem, bol to veľmi náročný krok.

Rok alebo dva som v kadetskom veku nehrával žiadnu ligovú súťaž, čo mi mohlo čiastočne chýbať, ale nejako som sa s tým popasoval. O to väčšiu chuť som mal v ďalších sezónach.

Za Hubeného som hrával 3. a neskôr aj 2. ligu. Odtiaľ som po úspešných MEJ preskočil slovenskú najvyššiu súťaž a hral som rovno medzinárodnú superligu, ktorá v tom čase mala veľkú váhu. Päť rokov som strávil na hoteli.“

Odrazom v kariére MEJ v Terni

Ešte pred odchodom zo Slovenska stihol Ľubomír Pištej získavať jeden úspech za druhým v mládežníckych kategóriách. Na MEJ získal jednu zlatú, jednu striebornú a dve bronzové medaily.

Najcennejšiu medailu vybojoval na MEJ z Terni (2001), kde s Dajanou Filistovovou získal zlato v mixe. „S Dajanou sme si veľmi dobre rozumeli. Keď sme boli prvý rok juniori, tak sme ani nemali hrať spolu a tréneri nás dali dokopy až deň pred začiatkom súťaže.

Nakoniec sa nám podarilo získať našu prvú bronzovú medailu na MEJ. O rok sme to zopakovali na domácej pôde v Bratislave a posledný rok v Terni sme zvalcovali všetkých našich súperov.“

Famózne výsledky na MEJ v Terni si všimli aj v belgickom veľkoklube Charleroi, kde strávil dva roky po boku Samsonova, Saiva či Chilu.

„Pre mňa to bola životná šanca, ktorú som chcel využil naplno. Do tak dobre fungujúceho klubu, ktorý pravidelne vyhrával Ligu majstrov, sa nie je ľahké dostať. Týchto hráčov som poznal len z TV a zrazu to boli moji spoluhráči, ktorých som každý deň stretával či už na tréningu alebo mimo neho.

Všetci traja ukazovali svoju veľkosť nielen za stolom, ale aj pri ďalších spoločných aktivitách. Bol to fantastický zážitok, ale zároveň aj zodpovednosť. Snažil som sa od nich pochytiť a odkukať čo sa dalo.

Celému mužstvu šéfoval výborný tréner Dubravko Škorič. Oba roky sme vyhrali Ligu majstrov, belgickú ligu aj pohár. Mal som iba 18 rokov, takže všetku svoju energiu som venoval iba tréningu.

Poznal som iba halu, kde so celé dni trénoval a potom už iba telku. O nič iné som sa nestaral, vtedy ešte nefungoval internet. Môžem hovoriť o veľkom šťastí, že som sa dostal do takého kvalitného klubu. Na naše finálové zápasy Ligy majstrov prišlo osem tisíc divákov a tento rekord sa na klubovej úrovni doteraz nikomu nepodarilo prekonať.“

Najlepšie sa cítil v Španielsku

Potom nasledovalo ročné pôsobenie v Nemecku a v Španielsku. „Najviac sa mi páčilo v Španielsku, kde bol super život. Býval so na severe Afriky v meste Ceuta, tri km od Maroka a na zápasy sme chodili loďou, alebo lietadlom.

Prežil som super rok, opäť som mal možnosť hrať v Lige majstrov.“ Potom sa vrátil do Nemecka. „Opäť som mal skvelých spoluhráčov, ako Ovčarova, Monteira, Durana. Trénerom bol otec Ovčarova.

Pôsobenie v Nemecku mi dalo veľa aj v športovom myslení a v psychológii.“ Najdlhšie obdobie prežil vo Francúzsku, kde hral šesť rokov. V meste Cestas pri Bordeaux si pochvaľoval najmä gastronómiu a milých ľudí.

Bližšie k rodine

V roku 2010 sa oženil a založil si rodinu. Má štvorročnú dcérku Sáru a dvojročného syna Dávida. Presťahoval sa do blízkosti Bratislavy a teda aj zahraničné pôsobenia riešil tak, aby bol bližšie k rodine.

„Po Francúzsku som išiel hrať stolný tenis do susedného Česka. Tri roky som hral v Hradci Králové. Prvý rok sme bez prehry vyhrali základnú časť. Škoda, že sa nám nepodarilo vybojovať majstrovský titul.

Dvakrát sme skončili druhí a raz tretí.“ Momentálne pôsobí v rakúskom Linzi. „V tomto klube mám zmluvu na dva roky. Momentálne sa nachádzame na treťom mieste. Darí sa mi, aj keď nebyť zranenia, tak by som bol najlepší v lige. Musel som totiž odohrať dva zápasy so zranenou nohou. Z jednej prehry boli tri.“

Ľubomír Pištej

narodený: 6. 3. 1984 v Prešove
klub: SPG Linz (Rakúsko)

Najväčšie úspechy:

– šesťnásobný majster Slovenska v dvojhre (2005, 2007, 2010, 2011, 2012, 2016),
– osemnásobný majster Slovenska vo štvorhre 6x s Petrom Šeredom a 2x s Bardoňom (2004, 2008, 2011, 2012, 2013, 2015, 2016, 2017) 
– päťnásobný majster Slovenska v zmiešanej štvorhre 3x s Kmotorkovou a 2x s Balážovou (2003, 2004, 2005, 2013, 2015),
– dvojnásobný víťaz Ligy majstrov Charleroi (2002, 2003),
– 3. miesto v mixe (Filistovová) na MEJ 1999,
– 3. miesto v mixe (Filistovová) na MEJ 2000,
– 2. miesto v družstvách  
– 1. miesto v mixe (Filistovová) na MEJ 2001,
– na MS 2009 štvrťfinále s Ódorovou,
– na ME 2013 2. miesto v mixe (Balážová).

Juraj Valko, foto: SITA

Tento článok je súčasťou športového týždenníka ŠPORT žurnál 10.

You may also like...