Spomíname na najväčšie úspechy a sklamania slovenského hokeja

Slovenský fanúšik zažil s naším hokejom nejeden úspech. Naša reprezentácia dokázala zo svetových šampionátov priniesť  4 medaily. Nebolo to však vždy len o fanúšikovskej radosti. Zaostrujeme na to najlepšie a najhoršie zo slovenského hokeja.

Goteborg 2002,

Slovenské zlato v Goteborgu 2002

Medailovú žatvu sme začali v roku 2000 v Petrohrade, potom o dva roky neskôr v Göteborgu sme získali zlato a na ďalší rok v Helsinkách bronz. Blízko k medaile sme boli aj v roku 2004, keď  sme prehrali s USA boj o bronz po samostatných nájazdoch 0:1. Striebro sme vybojovali opäť  vo Fínsku v roku 2012.

Na ďalší cenný kov síce opäť čakáme, no hokej sa za posledné roky výrazne zmenil. Rozdiely medzi tímami sú menšie a v mnohých prípadoch to favoriti majú veľmi ťažké.

Historické striebro

V roku 2000 sa nám prvýkrát podarilo preniknúť do svetovej špičky. V semifinále sme vyradili Fínsko a vo finále na nás čakalo Česko. Dovtedy sa ešte nikdy nestalo, že by proti sebe hrali tímy, ktoré tvorili jeden štát.

Finálový zápas nám síce nevyšiel, ale po prehre 3:5 sme sa hanbiť nemuseli. „V Petrohrade sme vytvorili skvelú partiu. Náš tím na čele s kapitánom Miroslavom Šatanom, Zdenom Chárom, či Ľubomírom Višňovským naháňal poriadny strach.

Napriek tomu, že sme vo finále neuspeli, po príchode domov sme si uvedomili, čo sme dosiahli,“ spomínal člen tímu Richard Kapuš.

Striebro z Petrohradu

Striebro z Petrohradu

Hrdinom pri zisku zlata Bondra

Rok 2002 je v slovenskom hokeji zapísaný zlatými písmenami. Naša krajina sa tešila z titulu majstrov sveta v hokeji. Mali sme neuveriteľný tím, ktorý zdolával jedného súpera za druhým.

Najdôležitejší krok na ceste k titulu sme urobili v semifinále, kde sme dokázali vyradiť domáce Švédsko. V tomto zápase sa do streleckej listiny zapísal aj Vladimír Országh.

„Zápas sa pre nás vyvíjal nepriaznivo, lebo sme prehrávali 0:2 a potom som si išiel sadnúť na trestnú lavicu. Pre mňa to boli veľmi ťažké dve minúty. Švédi boli blízko k tretiemu gólu, ktorý však nedali.

Mne sa ihneď po návrate na ľad podarilo po perfektnej prihrávke od Pálffyho znížiť na 1:2. Potom sa Mirovi Šatanovi podarilo vyrovnať a Švédov sme zdolali po samostatných nájazdoch 3:2.

Na finále mám len pekné spomienky, lebo sme nad Ruskom vyhrali 4:3. Nikdy nezabudnem na príchod domov, keď sme na Slovensku spôsobili veľký ošiaľ.“

Mužom zápasu sa stal kanonier Peter Bondra, ktorý presne 100 sekúnd pred koncom tretej časti po brejku s Pálffym tvrdo vystrelil z ľavej strany a puk sa od žŕdky dostal do siete. V závere ani 47-sekundová hra bez brankára Rusom nepomohla k vyrovnaniu a v hale vypukol zlatý slovenský ošiaľ.

Strelec zlatého gólu - Peter Bondra

Strelec zlatého gólu – Peter Bondra

V roku 2003 sme na MS vo Fínsku vybojovali bronz. V stretnutí o tretie miesto bolo naším súperom Českom. Naša vzájomná bilancia hovorila asi za všetko. 7 zápasov, 1 remíza a 6 prehier so skóre 11:28.

Posledný zápas o všetko sme prehrali v Petrohrade 2000 – 3:5 a teda sme mali čo oplácať. Nad Českom sme vyhrali 4:2, keď sa o naše góly postarali Šatan, Stümpel, Bondra a Demitra. Slovensko tak prvýkrát v samostatnej histórii dokázalo poraziť Česko na MS v A kategórii.

„V Petrohrade sme mali tím, ktorý bojoval. Dnes už máme vyzreté mužstvo, v ktorom sú viaceré individuality. Ak je v tíme 6-7 lídrov, hneď sa inak hrá. V šatni bola obrovská radosť. Po prehre v semifinále sme dosiahli maximum. Sme radi, že sme sa rozlúčili so šampionátom víťazstvom.

Medailu z Helsínk radím asi vyššie ako striebro z Petrohradu. Tretie miesto sa po víťazstve oslavuje lepšie ako striebro po prehre,“ povedal tesne po zápase pre agentúru Sita Miroslav Šatan.

Medaila pre Demitru

Potom sme museli na ďalšiu medailu čakať až do roku 2012. Šampionát sa konal opäť na severe Európy vo Fínsku a naša reprezentácia pod trénerom Vladimírom Vůjtekom získala striebro.

Striebro z roku 2012 išlo do neba.

Striebro z roku 2012 išlo do neba.

V semifinále sme zdolali Česko 3:1, keď dva góly dal Šatan a jeden Libor Hudáček. Vo finále sme podľahli Rusku 2:6. Zo súčasného kádra trénera Cígera bolo pri tomto úspechu až šesť hráčov (Laco, Sersen, L. Hudáček, Miklík, Bližňák a Haščák).

Veľkými oporami boli predovšetkým brankár Ján Laco a obranca Zdeno Chára, ktorý dal vo finále oba naše góly. „Ja by som tie góly rád vymenil za víťazstvo. Rusi však hrali veľmi dobre. Napriek dnešnej prehre sa nemáme za čo hanbiť a odchádzame z turnaja so vztýčenými hlavami.

Každý zápas bol veľmi ťažký, po víťazstve nad USA sme si uvedomili, že každý tím sa dá zdolať. Som veľmi rád, že som mohol byť súčasťou tohto tímu, chcem sa chlapcom poďakovať. Veľmi si cením striebornú medailu, chcel by som ju venovať Palkovi (Demitrovi), stále bol s nami ‚tam hore‘,“ povedal po finále kapitán Slovenska Zdeno Chára.

Striebro z roku 2012, posledný veľký úspech nášho hokeja.

Striebro z roku 2012, posledný veľký úspech nášho hokeja.

Zažili sme aj sklamania

Okrem medailových umiestnení dosiahlo Slovensko na niektorých šampionátoch veľké sklamania. O to prvé sa postarali Slováci hneď vo svojej premiére v A­‑kategórii. Na šampionáte v roku 1996 v susednom Rakúsku skončili až na 10. mieste.

Všetci si veľmi dobre pamätajú na nečakanú prehru s domácim Rakúskom 1:2. Slovensko nakoniec obsadilo 10. miesto. Vtedajší tréner Slovenska Július Šupler veľmi ťažko znášal prehru s Rakúskom.

„Čas sa vrátiť nedá. V mojom trénerskom prípade mi padlo vhod aj to negatívne, čo človeka zapáleného pre dobro veci, môže postretnúť. I ja som dospel k poznaniu, že to zlé a trpké je na niečo dobré,“ napísal Július Šupler vo svojej knihe s názvom Hokej, moja vášeň.

Ďalšie horšie umiestnenie prišlo v roku 2008 a tiež bol pri ňom Július Šupler. Na šampionáte v Kanade sme skončili až na 13. mieste. O dva roky neskôr v Nemecku pod trénerom Glenom Hanlonom obsadilo Slovensko 12. miesto.

Všetko sme si chceli vynahradiť na domácom šampionáte v roku 2011. Opak bol však pravdou a museli sme sa uspokojiť až s 10. miestom. „Bol to historický šampionát a očakávania všetkých fanúšikov, aj nás boli veľké.

Boli možno až také vysoké, že to na nás niektorých príliš vplývalo a my sme tie očakávania nedokázali naplniť,“ povedal Miroslav Šatan. Na posledných troch šampionátoch sme obsadili zhodne 9. miesto, takže sa nám nepodarilo prebojovať do vytúženého štvrťfinále. Aj teraz to bude pre Slovensko veľmi ťažká úloha.

Juraj Valko, foto: SITA, archív

Tento článok je súčasťou najnovšieho vydania týždenníka ŠPORT žurnál č. 16, v ktorom nájdete aj veľa ďalších zaujímavých informácií. 

Ak sa Vám týždenník ŠPORT žurnál páči a chcete nám pomôcť ho rozvíjať, objednajte si predplatné:

Predplatné ŠPORT žurnál

You may also like...