Marián Bezák sa po kariére pustil do podnikania, zostal aj pri športe

Marián Bezák patrí medzi legendy nielen slovenského, ale aj československého hokeja. V 80. rokoch minulého storočia so svojimi spoluhráčmi zabávali najmä fanúšikov Slovana Bratislava. Podarilo sa mu vybojovať československý titul, v roku 1979. Bezák sa po skončení kariéry pustil do podnikania.

„S hokejovou kariérou som skončil v roku 1992 a začal som podnikať. V bratislavskom hoteli Nivy sme už v roku 1991 otvorili spolu s manželkou Fitnescentrum Bezinka a ako prví na Slovensku aj dva squašové kurty.

Neskôr ma zlákala gastronómia a otvoril som pizzériu Bezinka. Na jej otvorenie sa nám podarilo pozvať velikána svetového lyžovania, olympijského víťaza Alberta Tombu.

Taktiež som pracoval vo vysokej pozícii na generálnom zastúpení značka Mercedes Benz pre Slovensko. Celý svoj športový život som doslova otočil na nohy.“

Radosť mu robia deti aj manželka

Marián Bezák má dve deti, dcéru Kristínu a syna Adama. Dcéra sa až do juniorského veku aktívne venovala tenisu a absolvovala množstvo turnajov po Európe a USA, kde sa zúčastnila známeho juniorského turnaja Orange Bowl na Floride.

Syn išiel v otcových šľapajách a dodnes hrá hokej. „Syn Adam sa narodil na moje narodeniny(4. 7.) na deň nezávislosti v USA. Tento dátum poznačil môj život, pretože vždy som túžil byť závislý na nezávislosti, takže dostal som ten najkrajší darček.

Veľmi ma teší, že s hokejom dosiahol veľké úspechy. Na MS do 18 rokov bol v kanadskom bodovaní na piatom mieste za 4 góly a 5 asistencii. Vtedy pred ním skončil Stamkos z Kanady, ktorý je dnes veľkou hviezdou NHL v Tampe.

Zahral si aj na MS do 20 rokov v roku 2009 v Ottawe, kde sme vybojovali 4. miesto. Adamovi sa strelecky darilo, keď zaznamenal štyri góly. Potom takmer dva roky hral v Kanade juniorskú súťaž (QJMHL) v drese Moncton Wildcats.

Zahral si aj na Slovensku najvyššiu súťaž Tipsport ligu za Slovan, B. Bystricu, Trenčín a Žilinu. Štyri roky pôsobil aj vo Švédsku. Pred minulou sezónou to skúšal v Slovane zabojovať o zmluvu, čo sa mu bohužiaľ nepodarilo.

Prišla však ponuka z Holandska, ktorú prijal. Je zaujímavé, že hrá za ten istý klub ako ja, Unis Flyers Heerenveen. Ja som tam hral pre 27 rokmi, keď mal Adam štyri týždne. V tomto klubu dosiahol všetko čo sa dalo.

Stal sa majstrom aj najlepším strelcom. Mal priemer na zápas takmer 3,5 boda. Najviac ma teší, že dostal cenu pre najobľúbenejšieho hráča. Znamená to, že si ho fanúšikovia obľúbili.

Adam nie je arogantný a namyslený chlapec, diváci si to všimli. Z oboch detí mám veľkú radosť. Dcéra síce po juniorskej kategórii ukončila svoju kariéru. Vydala sa za svojho trénera Erika Csarnakovicsa.

Teraz sa stará o dve deti, štvorročného Arthurka a dvojročnú Zoe. Tým pádom náš život s manželkou nabral iné dimenzie, pretože vnúčatká nás obohacujú.

Deň čo deň svojou láskavosťou a veselosťou. Obrovská vďaka patrí manželke, ktorá sa starala nielen o deti, ale aj o rozvoj nášho Fitnescentra.“

Legendárny útok Jaško-Rusnák-Bezák

Vráťme sa však ku kariére Mariána Bezáka. V tej dobe ťahali Slovan predovšetkým bratia Peter, Marián a Antom Šťastní.

„Boli veľké hviezdy a pre nich nebolo problém otočiť zápas napríklad v Jihlave, alebo vo Vítkoviciach. Hokej sme mali radi, vytvorili sme skvelú partiu, ktorá bola základom úspechu. Horšie to bolo po ich odchode.

Takmer 123 gólov, ktoré dali nášmu tímu chýbali. Na náš útok bola ihneď väčšia ťarcha. Z večera do rána sme sa presunuli do prvého útoku. Naši skvelí fanúšikovia na nás s humorom skandovali Bezák, Rusnák Jaško, ide im to ťažko.

Zažili sme krásne chvíle a som hrdý, že sme vybojovali titul. Po odchode bratov Šťastných som sa stal najmladším kapitánom v jeho histórii.

Mal som možnosť hrať proti veľkým hráčom, ako boli Hlinka, Pouzar, Lukáč, Brunclík, Novák. Čakala na nás ťažká sezóna, kde sme doplatili na nezmyselné rozhodnutie zväzu o remízach.

Z ôsmich remíz sme ani raz nedokázali vyhrať a z ligy sme vypadli. Síce po roku sme sa vrátili, no stratili sme kontakt so špičkou. Hokej v tej dobe bol náročný, ťažko sme sa presadzovali, no prinášal nám väčšiu radosť.

Brali sme to s veľkým nadhľadom, nezarábali sme veľké peniaze. V šatni sme boli všetci rovní a keď sa chcel niekto vyvyšovať, tak sme s ním veľmi rýchlo urobili poriadok.

V najbližšom období sa chystám dať na papier moje zážitky z hokeja. Chcel by som odovzdať zopár rád mladým hokejistom a najmä ich rodičom, aby pochopili, že hokej sa nehrá iba v NHL a KHL.“

Spojený s fitnes

Marián Bezák spoločne so svojou manželkou Zuzanou sa venovali fitnesu, ako životnému štýlu. Ich motto: Šarm a krása v pohybe sa stalo legendárnym.

Dlhých 18 rokov organizovali Fitnesku Slovenska, ktorá bola zároveň majstrovstvami Slovenska a nominačnou súťažou na ME, alebo MS. Okrem toho boli súčasťou pri organizovaní ME a MS, ktoré boli v Bratislave.

„Bola to veľmi dobrá skúsenosť, pôsobil som pri fitnes, ktorý je našim najúspešnejším neolympijským športom. Na pódiu bratislavského Istropolisu štartovali také hviezdy ako Zora Czoborová, Tímea Majorová, Gabika Mlsnová, Iveta Chrťanová, či Iveta Malachovská.

„V súčasnosti sa pohrávam s myšlienkou dostať tieto pretekárky opäť na pódium do Istropolisu, aby sa mohli prezentovať pred bratislavským publikom.

Môžu po dlhých rokoch ukázať, že nič nestratili zo svojho šarmu a krásy v pohybe. Nebude to jednoduché, no verím, že sa mi to podarí.

Určitým ocenením nášho prínosu bolo nielen udelenie medaily od prezidenta IFBB Rafaela Santoju a prezidenta SAKST Michala Čaplu. Bolo to aj pozvanie od týchto pánov na MS do Mexika v roku 2010.“

Reprezentovať by mala byť česť

Marián Bezák veľmi pozorne sleduje aj dianie v slovenskom hokeji a zvlášť v našej reprezentácii.

„Množstvo ospravedlnení, ktoré prišli trénerovi Cígerovi z NHL, ale aj z domácej súťaže má svoju výpovednú hodnotu. Určite mnohí hráči mali na to pádne dôvody a argumenty.

Čitatelia mi dajú za pravdu, že nemáme právo niečo vyčítať Mariánovi Gáboríkovi, Mariánovi Hossovi a Zdenovi Chárovi, ktorí vždy ochotne prišli reprezentovať, keď im to zdravotný stav dovoloval.

Je to otázka vlastného svedomia. Verím, že čoskoro sa vytvorí taká atmosféra, že hráči sa budú tešiť do reprezentácie. A to napriek ťažkým zápasov v NHL a európskych ligách. Dokážu sa namotivovať a prísť hrať za národné mužstvo bude pre nich cťou.“

Juraj Valko, foto: SITA

Predplatné ŠPORT žurnál

You may also like...