Strieborní chlapci z Čile mali na čo spomínať

Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie pri príležitosti svojho 7. výročia pod vedením predsedu Romana Táborského a jeho zástupcu Miloša Kopču zorganizoval vo štvrtok 15. júna ďalšiu parádnu akciu, na ktorú môžu byť  právom hrdí.

Dva dni pred dovŕšením 55. výročia skvelého finále v Čile na MS 1962 Československo – Brazília (1:3) sa na pôde Siene slávy slovenského futbalu v Bratislave stretli šiesti priami aktéri najpamätnejšej nedele v histórii československého futbalu.

Najväčší úspech československého futbalu

Slovákov zastupovali legendy Jozef Adamec, Adolf Scherer, Titus Buberník a Jozef Štibrányi, Čechov Václav Mašek a Josef Jelínek. Všetkých hostí najprv privítala v nových priestoroch Siene slávy hovorkyňa SFZ Monika Jurigová.

Potom si zobral slovo Roman Táborský. Povedal: „Je pre nás veľkou cťou privítať vás všetkých pri tomto krásnom výročí. Zišli ste sa tu v skvelej zostave, toto podujatie sme neurobili pre nás, ale predovšetkým pre vás, aby ste sa mohli stretnúť a porozprávať sa.

Možno ste boli sklamaní z finálového výsledku, ale v každom prípade ste dosiahli jeden z najväčších úspechov československého športu a futbalu.“

Scherer prišiel z Francúzska

Najstarším spomedzi šestice skvelých hráčov je 83-ročný Titus Buberník. „Je to milé prekvapenie, sme veľmi radi, že aj po toľkých rokoch sa ešte na nás nezabudlo.

Na MS v Čile si sem­‑tam aj spomeniem, lebo vo svojom dome mám z tohto podujatia niekoľko fotografií a hlavne dosť výstrižkov. Vtedy sme boli mladí, plní elánu a síl, je na čo spomínať.“

Adolf Scherer prišiel na stretnutie spolu s manželkou až z Francúzska, kde roky žije. „Pred MS nám nikto neveril, odchádzali sme v skromnosti. Novinári nás v článkoch zosmiešňovali, písali, že v Čile nemáme šancu na úspech.

A vidíte vypálilo to úplne ináč,“ spomínal obavaný československý kanonier Adolf Scherer.

Najkrajšie chvíle života

Václava Mašeka šanca stretnúť a pozdraviť spoluhráčov z MS 1962 dojala až k slzám. „V Čile sme prežili najkrajšie chvíle futbalovej kariéry. To sú okamihy, ktoré nám navždy zostanú v pamäti.

Aj ten môj gól, ktorý som dal Mexičanom už v 10. sekunde zápasu. Ten okamih už navždy zostane v histórii, hoci sa našiel futbalista, ktorý na MS dal ešte ‚skorší‘ gól (MS 2002, pozn. ),“ s úsmevom skonštatoval úspešný strelec do siete Mexika.

Zo SFZ sa hostia retro autobusom z roku 1968 presunuli na Bratislavský hrad, konkrétne do reštaurácie Parlamentka na slávnostný obed. Medzi hosťami bol aj Milan Lešický, člen VV SFZ a všetkých ešte raz privítal Roman Táborský.

Internacionálov prišli pozdraviť štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Lukáš Parízek, ktorý mal aj krátky prejav. Takisto trojnásobný Futbalista roka a poslanec NR SR Dušan Tittel a veľký priaznivec športu a bývalý minister školstva Dušan Čaplovič.

Z Bratislavy jazda historickým autobusom Škoda RTO pokračovala do neďalekého Bernolákova na miestny cintorín. Roman Táborský položil kyticu kvetov na hrobe Jána Popluhára, najlepšieho slovenského futbalistu 20. storočia.

Okolo neho sa zhromaždili všetci šiesti internacionáli, ktorí si minútou ticha uctili pamiatku skvelého človeka a futbalistu. Túto spoločnosť doplnila aj Popluhárova dcéra Ivetka.

„Ďakujeme vám za skvelé prijatie a hlavne za to, že sme niekoľko hodín znova mohli byť spolu. Toto stretnutie sme si dokonale užili,“ zdôraznil pri rozlúčke Václav Mašek.

val, Foto: www.fanklubfutbalsvk.sk

You may also like...