Reprezentáciu do 23 rokov vedie ázijský tiger

Ázijské tigre je pomenovanie pre rýchlo rozvíjajúce sa krajiny vo východnej Ázii. To je správny názov pre Adama Szaba. Má len 27 rokov, no veľmi zaujímavý životopis z pohľadu cyklistiky. Je najmladším držiteľom najvyššej trénerskej licencie UCI a taktiež tej, ktorá je potrebná pre športových riaditeľov vo World Tour.

Viedol malajzijský kontinentálny celok Terengganu Cycling Team i viacerých významných pretekárov v UCI kempe. Aktuálne je športovým riaditeľom i reprezentačným trénerom U23.

Cyklistika nie je iba o víťazstvách a pádoch cyklistov, ale za dobrými výkonmi jazdcov stojí rad ľudí. Na pretekoch Okolo Slovenska tvorilo celý konvoj okolo 420 ľudí. 

V pozícii športového riaditeľa reprezentačného tímu si sa predstavil aj na domácich pretekoch Okolo Slovenska. Ako vyzerá typický deň. Čo máš na starosti?

Ja by som v podstate mal len dohliadať, čo máme hotové a čo nie. Mal by som usledovať mechanika, maséra. Všetko treba naplánovať tak, aby sme sa veľmi neponáhľali. Počas pretekov je to už len o tom, že si sadneme do áut a rozdávame pokyny.

Keď sa po etape vrátime na hotel, musím všetko pripraviť na zajtra, pozrieť profil nasledujúcej trasy. V ideálnom prípade si pripravím stratégiu, čo by sme plánovali a po večeri na porade im to predostriem.

Pôsobil si v malajzijskom kontinentálnom celku. Aké najvýznamnejšie preteky si tam absolvoval?

Minulý rok to boli preteky Qinghai Lake a Tour de Lankgawi, tie sú zaradené aj v HC kategórii. Tour of Hainan sú tiež významné preteky. Najdôležitejšiu časť vlaňajšej sezóny strávil v Malajzii. Tých pretekov po celej Ázii bolo toľko, že v samotnej Malajzii som zasa až toľko dní nestrávil.

V Ázii si sa stretol s inou mentalitou pretekárov. Aké skúsenosti si si odtiaľ priniesol?

Bolo veľmi ťažké pracovať s desiatimi Malajzijčanmi, či Mongolom. Bol tam jeden Novozélanďan a rýchlo som prišiel na to, ako kultúrne blízko sme my dvaja, hoci pochádzame z úplne opačnej strany planéty. S tými domácimi sa to nedalo porovnať.

Musel som ich naučiť nové metódy, hoci dlho žili podľa iného modelu, veď až ja som zaviedol wattmetre a musel ich učiť základné veci. Na počítači si sledovali maximálne tak svoju rýchlosť a teplotu vzduchu. Trénovali strašne veľa, ale pomaly.

Ja som kládol dôraz na intervaly aj intenzitu, tiež špurty a skracoval tréningy. No a rovnako som bol odlúčený od domova, čo tiež nebolo jednoduché. Ale bral som to pozitívne ako veľkú životnú skúsenosť. Podarilo sa nám získať skoro desať víťazstiev, cez 450 UCI bodov.

Pôsobil si aj vo Švajčiarsku v UCI kempe. Povedz, s akými menami si spolupracoval?

Asi všetkým je jasné, že to bolo zaujímavé, lebo mentalita Juhoameričanov, Ázijčanov i Afričanov je iná ako naša a keď ešte máte všetkých na kope, tak to ďakujem pekne.

Všetci boli strašne silní, vedeli donekonečna točiť, ale mali technické nedostatky, niektorí obrovské. Nevedeli jazdiť v pelotóne, neovládali základnú cyklistickú abecedu. Snažili sme sa ich preto viesť a niektorí sa chytili, iní nie a cyklistickému svetu sa neukázali.

Veľmi dobre vyzeral Eritrejčan Merhawi Kudus, ktorý teraz jazdí v Dimension Data a dokáže už mútiť vodu aj na veľkých pretekoch. Rwanďan Valens Ndayisenga tento rok získal zmluvu v rakúskom Tirole.

Boli tam aj Brazílčania, ktorí teraz jazdia v prokontinentálnom Funvicu a podobne. Pre zaujímavosť dodám, že nie raz prišiel na tréning k chalanom aj Ramunas Navardauskas, litovský profesionál, ktorému kedysi kemp pomohol. Takže bola to pre mňa veľká škola.

Poďme teda k pretekárom. Je naozaj taký markantný rozdiel medzi kontinentálnymi jazdcami a tými v prokontinentálnej cyklistike? Cítiť to aj na Okolo Slovenska?

Ten rozdiel je obrovský. Najmä, čo sa týka materiálneho zabezpečenia. Preteky Okolo Slovenska postúpili do vyššej kategórie. Tá kvalita sa rapídne zvýšila, minimálne, na štartovej listine.

Stúplo však aj prize money, prišlo päť prokontinentálnych celkov, takže pre nás je dobrý ten posun vyššie.

Ako vnímaš generáciu U23 a aké sú kritériá výberu? Chýba nám ťahúň, ktorý bol od Velitsovcov až po Bašku vždy v tejto kategórii.

Aby to bolo spravodlivé, tak vždy určíme nejaké kritériá, aby jazdci vedeli, kedy budú mať šancu sa kvalifikovať do repre. Aspoň jeden­‑dvaja pretekári dokázali stále toto štvorročné vymedzenie kategórie potiahnuť, získať body, postupne sa aj poposúvali do najvyššej cyklistiky, no taký tu teraz chýba.

V ročníkoch 1995 až 1998 nemáme pretekára víťazného typu na väčších pretekoch. Viacerým chýba taká zarputilosť a vôľa makať, ale nechcel by som sa púšťať do tejto sféry. Spoznávam cyklistov, vidím ich hlavne na pretekoch a zatiaľ mi neprináleží hodnotiť ich.

Nebolo by to objektívne. Čo ale môžem povedať, tak to, že chalani sú strašne nevyjazdení. Majú minimum štartov v zahraničnej konkurencii.

Potrebujú pretekať. Preto, keď som videl rozpočet, dohodli sme sa s Martinom, že budem sa ich snažiť v rámci tých peňazí iba brať na preteky a nebudeme z toho dotovať žiadne sústredenia.

Juraj Fazekaš, foto: archív

Tento článok je súčasťou týždenníka ŠPORT žurnál 22

ŠPORT žurnál 22

Predplaťte sa ŠPORT žurnál a nevynechajte už ani jedno číslo. Všetko podstatné zo športu vám prináša ŠPORT žurnál!

Predplatné ŠPORT žurnál

You may also like...