Domov CYKLISTIKA Chcel byť len súčasťou tímu, teraz je víťaz Giro d‛Italia

Chcel byť len súčasťou tímu, teraz je víťaz Giro d‛Italia

Britský cyklistický tím Ineos Grenadiers neprežíval najideálnejšiu sezónu. Veď na Tour de France prišiel o svojho lídra a rovnaká situácia sa zopakovala aj na Giro d‛Italia. Napokon je to však pre Britov úspech ako hrom. Všetko zachránila dvojica Ganna – Hart.

Tím Ineos Grenadiers zažil veľké sklamanie na Tour de France, kde jeho líder Egan Bernal nemal formu a napokon pre bolestivý chrbát predčasne odstúpil.

Jedna z najúspešnejších stajní posledných rokov poslala na Giro d’Italia ako lídra skúseného Walesana Gerainta Thomasa, ale aj jeho ambície zostali nenaplnené.

Po sérii pádov odstúpil z pretekov už pred štvrtou etapou a zdalo sa, že tím sa namiesto boja o celkové prvenstvo sústredí na etapové víťazstvá. Napokon dosiahol oboje a vo veľkom štýle.

Družstvo Davida Brailsforda vyhralo sedem etáp, presnú tretinu z celkového programu. Sám Filippo Ganna ovládol štyri a ako vôbec prvý cyklista na Giro d’Italia od roku 1995 vyhral všetky tri časovky.

Dve etapové víťazstvá získal Tao Geoghegan Hart a k tomu pridal na záver ako čerešničku aj ružový dres celkového šampióna.

Do ružového až na konci

Jeho cesta za ním bola ako z veľkej knihy stratégie a taktiky. Po 14. etape, ktorou bola časovka do Valdobbiadene, Hart stále nebol ani v najlepšej desiatke celkového poradia a za portugalským lídrom Joaom Almeidom zaostával o vyše tri a pol minúty.

Lenže už o deň neskôr ovládol horskú etapu do Piancavalla a razom sa posunul na štvrté miesto – stále však s mankom takmer troch minút.

V najťažšej 18. etape, v ktorej pelotón prekonával aj legendárne Passo di Stelvio (2 746 m) a finišovalo sa po ďalšom stúpaní do Laghi di Cancano (1 935 m) už striasol zo seba všetkých favoritov pre celkovú klasifikáciu s výnimkou Austrálčana Jaia Hindleyho.

Priebežne bol Geoghegan Hart stále „iba“ tretí, ale dobre vedel, že vtedajší líder Wilco Kelderman nemá také nohy v kopcoch ako on a Hindley.

Ukázalo sa to v poslednej alpskej skúške do Sestriere (2 041 m), kde už všetci ostatní výrazne zaostali a ambiciózny Brit si pripísal druhé etapové víťazstvo.

Do záverečnej časovky išli s Austrálčanom bok po boku v totožnom čase a keďže Brit je lepší časovkár, celkový výsledok sa už dal predpokladať. Rozdiel medzi nimi v konečnom poradí bol napokon 39 sekúnd.

Prepol prepínač

„Keď sa Geraint Thomas nedobrovoľne rozlúčil s pretekmi, vravel som Taovi, že má voľné ruky. Nech sa stará len o seba, a ak sa mu podarí niečo dosiahnuť v úniku, bude to len dobré.

Nebol na neho vyvíjaný žiadny tlak, každý deň bol v podstate nové dobrodružstvo. Zrazu však v jeho myslení nastala chvíľa, keď si prepínač v hlave nastavil namiesto módu ‚môžem‘ na ‚dokážem to‘. Na konci v milánskom cieli mi vyhŕkli slzy a môžem spokojne konštatovať, že Tao dorástol do novej roly.

Chlapec, ktorý chcel byť len súčasťou tímu, vyhral preteky Grand Tour,“ skonštatoval dojatý šéf tímu Ineos Grenadiers Dave Brailsford.

Kto je Tao Geoghegan Hart?

Keď v roku 2009 vo Veľkej Británii zakladali cyklistický tím Sky, Tao Geoghegan Hart sa ako chlapec zdiaľky díval na svoje idoly. Potom začal chodiť poza školu, aby si mohol aspoň občas zajazdiť s Bradleym Wigginsom.

V roku 2015 ho už vzali do tímu ako stážistu a o dva roky neskôr mu dali prvú profesionálnu zmluvu. V roku 2018 si prvýkrát zajazdil na pretekoch Grand Tour, na Vuelte skončil šesťdesiaty druhý.

O rok pridal na pretekoch Okolo Španielska dvadsiate miesto v celkovej klasifikácii. Jeho premiérová účasť na Giro d’Italia sa o rok neskôr skončila šokujúcim víťazstvom.

„Tao ako chlapec zbožňoval Bradleyho Wigginsa, ale aj ostatných našich cyklistov. Zanechal školu, aby mohol začať jazdiť s ostatnými. Bol to jeho sen stať sa profesionálnym cyklistom a po rokoch v priamom prenose vidíme, ako ho ukážkovo naplnil. Je to ako príbeh z komiksovej knihy,“ nadchýnal sa Brailsford.

Ani na to nepomyslel

A ako prežíval rodák z londýnskeho Holloway posledné kilometre poslednej časovky na Gire, ktorá rozhodla o jeho nečakanej radosti?

„Až do okamihu, kým som nezdolal cieľovú čiaru, som sa zaujímal len o svoju jazdu. A bral to ako každú inú etapu. Bolo to len o výkone a o tom, ako sa zvítam s členmi rodiny a priateľmi v cieli.

Vyhral som však Giro a to je niečo úžasné. Kým som nedošiel do Milána, ani som len nepomyslel, že sa to môže stať. Je to šialené,“ neskrýval radosť niekdajší skvelý plavec a dnes víťaz Giro d’Italia Tao Geoghegan Hart.

Zmiešané pocity v Bore

Cyklistický tím Bora-Hansgrohe, ktorého súčasťou je slovenský cyklista Peter Sagan, celkom nesplnil ciele, s ktorými jeho jazdci vstupovali do pretekov Giro d’Italia.

Jediné etapové víťazstvo dosiahol Peter Sagan, ktorý zároveň skončil druhý v bodovacej súťaží o cyklámenový dres. Blízko etapového triumfu bol Sagan ešte štyrikrát, keď obsadil v rýchlych koncovkách etáp „len“ druhé miesto.

Pozitívom je celková ôsma priečka Patricka Konrada, už menej 12. miesto Rafala Majku, ktorý pri svojej rozlúčke s tímom chcel preniknúť medzi trio najlepších v celkovej klasifikácii.

„Patrick Konrad vďaka ôsmemu miestu splnil svoj cieľ a celkovo sme spokojní s jeho vystúpením. V 13. etape bol blízko víťazstva, uniklo mu o centimetre (skončil tretí – pozn. redakcie).

Rafal Majka to mal rozbehnuté na najlepšiu päťku celkového poradia, ale v poslednom týždni ochorel a mal smolu. Peter Sagan dosiahol v 10. etape pôsobivé víťazstvo a tiež bol štyrikrát druhý.

Nepatrí nám však cyklámenový dres, ktorý sme získali pred rokom (vďaka Pascalovi Ackermannovi – pozn. redakcie). Aj preto sa vo mne miešajú pocity,“ povedal manažér Bora-Hansgrohe Ralph Denk.

sam, SITA, foto: SITA



Načítať viac podobných článkov
Načítať viac od autora SZ
Načítať viac v kategórii CYKLISTIKA
Komentáre sú uzavreté

Pozri tiež

Roglič po roku opäť ovládol španielsku Vueltu

Slovinec Primož Roglič z tímu Jumbo-Visma potvrdil skvelú tohtoročnú formu, keď obhájil ce…