Legendárny Maradona odišiel do futbalového neba

Jeden z najlepších futbalistov všetkých čias Diego Armando Maradona len pred necelým mesiacom oslávil okrúhlu šesťdesiatku. Dnes už sleduje svoju milovanú hru z neba. Jeho srdce vypovedalo službu 25. novembra 2020. Za človekom s obrovským talentom na futbal, ale aj problémy, smúti nielen Argentína.

Cesta z chudobnej rodiny do futbalového megaklubu

Diego Armando Maradona sa narodil 30. októbra 1960 v argentínskom mesta Lanús, ležiacom v provincii Buenos Aires, do chudobnej rodiny otca Diega a matky Dalmy. Mal štyri staršie sestry a dvoch mladších bratov.

Keď mal tri roky, dostal ako darček svoju prvú futbalovú loptu, a práve vtedy sa zrodila nerozlučná láska, trvajúca celý život. Jeho výnimočný talent si všimol scout známeho tímu z Buenos Aires Argentinos Juniors, keď mal Diego osem rokov a hrával za menší klub v susedstve svojho bydliska Estrella Roja.

Následne sa stal hráčom mládežníckych kategórií tohto klubu. 10 dní pred svojimi ešte len 16-tymi narodeninami absolvoval svoj debut v najvyššej argentínskej súťaži Primera División, pričom sa stal najmladším debutantom tejto ligy.

Krátko po príchode na ihrisko sa uviedol jasličkami na bývalého argentínskeho reprezentanta Juana Dominga Cabrera. Svoj prvý gól medzi profesionálmi strelil nesmierne talentovaný futbalista dva týždne po svojich 16-tych narodeninách.

V priebehu piatich rokov zaznamenal v drese Argentina Juniors v 167 zápasoch 115 gólov, čo z neho urobilo zaujímavý obchodný artikel. V roku 1981 ho získal slávny Boca Juniors za vtedy úctyhodné 4 milióny dolárov.

Napriek tomu, že sa o neho bili aj iné kluby a ponúkali mu vysoké čiastky, on sa rozhodol pre Bocu, ktorá bola od detstva jeho srdcovou záležitosťou. Pri svojom debute za Bocu strelil dva góly a na konci sezóny sa dočkal aj svojho jediného argentínskeho titulu.

Už čoskoro, po svetovom šampionáte 1982 putoval do španielskeho veľkoklubu FC Barcelona za vtedy rekordných 7,6 milióna dolárov.

Dvojaký život v Taliansku

Prvý angažmán v Európe sa nevyvíjal podľa predstáv. Obe sezóny, ktoré v drese Kataláncov Maradona odohral, poznačili zranenia a aj konflikty s vedením klubu. Napriek tomu však v 58 zápasoch za Barcelonu nastrieľal 38 gólov.

Vyvrcholením jeho pôsobenia na Camp Nou bolo finále Španielskeho pohára proti Bilbau v júli 1984. Tvrdý duel s mnohými nevyberavými faulami sa zvrhol v hromadnú bitku, v ktorej nielen čo to utŕžil aj Maradona, ale aj výrazne rozdal. Bol to v drese blaugranas jeho posledný zápas.

Po ňom argentínsky supertalent zamieril do Neapola za ďalšiu rekordnú čiastku, tentokrát 10 a pol milióna dolárov. Práve v Taliansku dosiahol vrchol svojej kariéry. Predovšetkým vďaka jeho majstrovstvu vyhral Neapol v roku 1987 svoj prvý taliansky titul, druhý v roku 1990.

Okrem toho si Diego počas svojho pôsobenia pod Vezuvom pripísal aj Taliansky pohár (1987), Pohár UEFA (1989) a Taliansky superpohár (1990). Počas siedmich sezón v drese Neapolu odohral 259 zápasov, v ktorých strelil dovedna 115 gólov a na dlhý čas bol historicky najlepším strelcom „Partenopei“, a to až do roku 2017, kedy jeho rekord prekonal Marek Hamšík, ktorý však odohral vyše 500 zápasov.

Pomimo futbalového života však žil Diego v Taliansku aj druhý. Pre problémy so životosprávou, vynechávanie tréningov i zápasov dostal od klubu pokuty v súhrnnej výšky 70 tisíc dolárov. Dokonca ho podozrievali, že má až príliš blízko k jednej z najstarších mafiánskych organizácií v Taliansku zvanej Camorra.

Jeho problémy s drogami vyústili až do pozitívneho testu na kokaín v roku 1991. Napriek jeho mimofutbalovým problémom si v Neapole služby Argentínčana nesmierne vážili a v roku 2000 vyradili jeho 10-tku. Po tom, čo si odpykal 15-mesačný trest zákazu činnosti za kokaín, odišiel opäť na Pyrenejský polostrov, kde sa upísal FC Seville.

Po ročnom, nie príliš oslnivom pôsobení, v andalúzskom klube (v 29 zápasoch zaznamenal 8 gólov) sa vrátil do rodnej Argentíny, kde odohral 5 zápasov bez gólového zápisu za rosárijský tím Newell´s Old Boys. Následne sa dohodol s Bocou Juniors, za ktorú však počas troch sezón odohral len 31 zápasov (7 gólov), aby v roku 1997 definitívne zavesil kopačky na klinec.

Národný tím a Gól storočia

V národnom drese debutoval ako 16-ročný a odohral zaň celkovo 91 duelov, v ktorých zaznamenal 34 gólov. Jeho bezpochyby najpamätnejším počinom navždy ostane Svetový šampionát v roku 1986 v Mexiku, kedy Maradona ako kapitán priviedol svoj tím k majstrovskému titulu.

Najslávnejšie momenty jeho kariéry prišli v štvrťfinálovom zápase proti Anglicku. Na začiatku druhého polčasu poslal Maradona svoj tím do vedenia 1:0 evidentne rukou, hoci on takmer 20 rokov tvrdil, že to ruka nebola, a ak bola, bola to „Božia ruka“.

Božia ruka Diega Maradonu

Až v roku 2005 v televíznej relácii priznal, že loptu zasiahol úmyselne rukou, v roku 2008 sa dokonca za ňu ospravedlnil. Jeho „Božia ruka“ je už však navždy zapísaná v histórii futbalu.

Rovnako tak však jeho druhý gól o necelých päť minút neskôr. Maradona prebral loptu ešte pre poliacou čiarou a na ceste do brány ho nezastavil nik z anglických hráčov, ktorí popri jeho rýchlosti vyzerali ako kuželky.

Maradonov gól storočia

Jeho parádne sólo zakončené postupovým gólom bolo v roku 2002 vyhlásené za gól storočia. V hlasovaní FIFA získal jeho gól takmer dvojnásobný počet hlasov ako gól Michaela Owena z roku 1998 práve proti Argentíne, ktorý sa umiestnil druhý. Okrem svetovej trofeje získal Maradona v Mexiku aj Zlatú loptu pre najlepšieho hráča turnaja.

Finále si zahrala argentínska reprezentácia vedená Maradonom aj v roku 1990, no v Ríme nestačila na Nemeckú spolkovú republiku. Na šampionáte v roku 1994 bol pozitívne testovaný na efedrín a jeho reprezentačná cesta sa skončila.

Pre fanúšikov najlepší

Celkovo odohral Maradona vo svojej profesionálnej kariére 582 zápasov, v ktorých zaznamenal 293 gólov.

Futbalový svet však dobyl predovšetkým svojimi neuveriteľnými kúskami, ktorými bavil divákov po celom svete a hoci história futbalu dnes už pozná množstvo veľkých hráčov, Maradona ostane pre mnohých najlepším, aký kedy behal po zelených trávnikoch.

Okrem množstva iných individuálnych ocenení sa mu v roku 2000 dostalo veľkej pocty, keď ho fanúšikovia zvolili za najlepšieho hráča uplynulého storočia. Predstavitelia Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA) však na základe hlasovania expertov vyhlásili za najlepšieho futbalistu Brazílčana Pelého. Po Maradonových protestoch sa FIFA rozhodla udeliť ocenenie obom velikánom.

Trénerské remeslo nebolo to pravé

Na famóznu hráčsku kariéru už nedokázal Diego nadviazať ako tréner a mimo argentínskeho národného tímu trénoval väčšinou menej známe mužstvá, a to bez akéhokoľvek úspechu.

Podobne príliš úspešný nebol ani jeho osobný život, ktorý poznačilo množstvo kontroverzných udalostí, spojených najmä s alkoholom a drogovou závislosťou. Sám raz dokonca povedal, že najväčším súperom v jeho živote bol kokaín.

Ako 37-ročný, po ukončení svojej hráčskej kariéry, nadpriemerne pribral, liečil sa zo závislosti na alkohole, drogách a lekári jeho zdravotný stav označovali za „nie práve najlepší“.

Posledné týždne

V deň narodenín 30. októbra 2020 sa z majstrovského zápasu svojho tímu Gimnasia proti Patronato porúčal ešte pred koncom prvého polčasu, čo vyvolalo otázky o jej zdravotnom stave.

Prvé príznaky hovorili o depresii, anémii a dehydratácii Maradonu, no vyšetrenia potvrdili, že má subdurálny hematóm, ktorý bolo potrebné odstrániť, aby sa zabránilo krvácaniu do mozgu. Maradona podstúpil operáciu mozgu a ostatné dva týždne života strávil v domácej liečbe.

Službu mu napokon vypovedalo srdce, naposledy vydýchol v stredu 25. novembra 2020 v Tigres. Blízko smrti bol už v rokoch 2000 a 2004, vtedy mal tiež problémy so srdcom.

Diega pochovali v kruhu najbližšej rodiny už deň po jeho smrti na cintoríne Jardín Bella Vista v Buenos Aires pri jeho rodičoch.

„Ďakujem, že som mohol hrať futbal. Tento šport mi dal v živote najviac – radosť a slobodu. Je to ako dotknúť sa rukami neba. A na tom náhrobku by asi stálo: „Gracias a la pelota, čiže Ďakujem lopte! Tu odpočíva Diego so všetkými svojimi chybami, výčitkami aj snami. Zbohom…“ povedal ešte v roku 2005 v jednom z televíznych rozhovorov Diego Maradona.

Rodina

So svojou dlhoročnou priateľkou Claudiou Villafañe sa oženil v novembri 1989. Dvojica sa rozviedla v roku 2004. Spoločne mali dve dcéry Dalmu Nereu narodenú v roku 1987 a Gianinnu Dinorah (1989).

Počas rozvodu priznal aj otcovstvo k Diegovi Sinagrovi, ktorý sa narodil mladej Neapolčanke Cristine Sinagrovej v roku 1986. S Argentínčankou Valeriou Sabalain splodil dcéru Janu (1996) a Verónicou Ojeda mal syna Diega Fernanda (2013).

Jeho poslednou známou priateľkou bola 30-ročná Rocío Oliva, s ktorou však od roku 2018 už netvoril pár.

Navždy vo futbalových srdciach

Napriek jeho kontroverznému životu na neho futbalová verejnosť nikdy nezanevrela. Maradona bol stále pojmom vo svetovom futbale a najmä v jeho rodnej Argentíne na neho nedali dopustiť.

Na počesť Maradonu pomenovali štadión, na ktorom hráva svoje domáce zápasy Argentinos Juniors. Okrem toho o ňom natočili množstvo filmov. O jeden z najznámejších sa postaral populárny srbský režisér Emir Kusturica, film sa volá prozaicky – Maradona. Slávny futbalista vydal aj autobiografiu, ktorá sa v Argentíne okamžite stala bestsellerom, jej názov je Yo Soy El Diego (Ja som Diego).

Po tom, čo sa svetom rozniesla informácie o Maradonovej smrti, ulice hlavného mesta Argentíny sa zaplnili tisícami smútiacich fanúšikov, ktorí oplakávali odchod svojho „futbalového boha“. Jeho smrť však nenechala ľahostajným nikoho vo futbalovom svete.

Zápasy v mnohých ligách po celom svete začínali minútou ticha, futbalové hviezdy vzdávali hold jednému z najlepších futbalistov histórie. Odpočívaj v pokoji, Diego!

ano, SITA, foto: SITA