8. mája 1984 ZSSR oznámil, že sa nezúčastní na olympijských hrách v Los Angeles. Toto rozhodnutie bolo reakciou na bojkot olympiády v Moskve spred štyroch rokov. USA vtedy nevyslali svojich športovcov do Moskvy z dôvodu intervencie sovietskych vojsk do Afganistanu v roku 1979.
20. storočie prinieslo viac dôkazov o tom, že olympiáda nie je len športovým sviatkom ale aj nástrojom na kompenzovanie politických sporov.
Už od staroveku boli olympijské hry považované za posvätné. Odjakživa sa počas nich skladali zbrane a dodržiaval sa mier. V období ich konania sa malo zabúdať na všetky vojny a spory.
Olympiáda bola vždy symbolom mieru a priateľstva medzi krajinami. V 20. storočí sa však na túto myšlienku zabúdalo a medzinárodné problémy stále viac a viac podmieňovali usporiadanie olympijských hier.
Svetové vojny rušili olympijské hry
Podľa tradície, ktorá určovala, že sa olympijské hry konajú každé 4 roky bolo naplánované, že v roku 1916 sa budú konať olympijské hry v Berlíne. Po vypuknutí 1. svetovej vojny sa s prípravami hier pokračovalo, keďže nik nečakal, že vojna bude trvať tak dlho. Tie však boli napokon zrušené.
Prvé olympijské hry po vojne sa konali v roku 1920 v Antverpách. Na nich sa však nemohli zúčastniť reprezentanti krajín, ktoré boli zodpovedné za rozpútanie vojny – Nemecko, Maďarsko, Turecko, Bulharsko a Rakúsko.
Hry boli naplánované aj počas 2. svetovej vojny. Mali sa konať v roku 1940 a malo ich usporiadať japonské Tokio. Japonsko však na základe udalostí samo hry v roku 1938 zrušilo.
Počas tejto vojny sa mali konať aj olympijské hry v Londýne, a to v roku 1944. Londýn však dostal možnosť hry usporiadať v roku 1948. Tieto boli napokon úspešné, no medzi športovcami chýbali reprezentanti Nemecka a Japonska, ktorým bola účasť zakázaná.
Prejavy studenej vojny na olympiáde
Ani obdobie súperenia medzi USA a Sovietskym zväzom nezostalo len na politickej úrovni. Ich súperenie sa premietlo do viacerých oblastí. Vo svete športu sa prejavilo bojkotmi.
V roku 1980 sa konali olympijské hry v Moskve, na ktorých sa odmietli zúčastniť Spojené štáty a ďalších približne 50 štátov. Dôvodom bojkotu bola intervencia sovietskych vojsk do Afganistanu v roku 1979. Odpoveďou na túto situáciu bola opačná reakcia.
O 4 roky neskôr sa dejiskom olympiády stalo Los Angeles a Sovietsky zväz zaujal rovnaký postoj. Na tejto olympiáde nemal zastúpenie v žiadnom športe.
Najtragickejšia olympiáda
Neslávne prvenstvo nesú olympijské hry v Mníchove v roku 1972. Aj sem sa preniesli medzinárodné problémy. Svoje politické ciele prejavili teroristi z palestínskej organizácie Čierny september, keď 5. septembra prenikli do olympijskej dediny. Odtiaľ vzali 11 rukojemníkov a neskôr ich všetkých zabili.
Medzinárodné problémy vo svete vždy boli, sú aj budú. Naším želaním však ostáva, aby sa politika nikdy neprenášala do športu a aby olympijské hry znova nadobudli charakter posvätných a výnimočných.
puma, foto: SITA
Tento článok je súčasťou najnovšieho vydania týždenníka ŠPORT žurnál č. 15, v ktorom nájdete aj veľa ďalších zaujímavých informácií.
Ak sa Vám týždenník ŠPORT žurnál páči a chcete nám pomôcť ho rozvíjať, objednajte si predplatné:
