Československí hádzanári získali v histórii mužských svetových šampionátov dokopy 5 medailových umiestnení. Okrem 2 strieborných a bronzových medailí sa raz tešili aj zo zlatého kovu.
Pred 50 rokmi sa 21. 1. vo Švédsku stali majstrami sveta. O jeden z najväčších úspechov československej hádzanej sa zaslúžili aj štyria Slováci.
V kádri trénera Bedřicha Königa figurovali Rudolf Horváth z Dukly Praha a Anton Frolo, Martin Gregor, Vladimír Seruga pôsobiaci v tom čase v prešovskom Tatrane. Veľkú zásluhu na štyroch Prešovčanov mal tréner Ladislav Šesták.
Reprezentanti ČSSR na ceste za zlatom na VI. svetovom šampionáte víťazne zvládli všetkých šesť zápasov. V základnej skupine zdolali Francúzov 25:10, Tunisanov 23:10 i Dánov 24:14.
Vo štvrťfinále prešli cez domácich Švédov 18:11, v semifinále si poradili s Rumunmi 19:17 a finále vo Västerase sa skončilo ich triumfom opäť nad Dánmi 14:11.
Svetový šampionát bol veľkým zážitkom
Zo Slovákov, ktorí sa pričinili o tento skvelý úspech žije len Rudolf Horváth z Prešova. „Majstrovstvá sveta boli pre mňa úžasným zážitkom. Bol som totiž najmladší v tíme, mal som iba 19 rokov.
Navyše na MS sme nešli ako favoriti. Pred MS sme odohrali dva prípravné zápasy s Rumunskom a oba sme prehrali. V podstate sa s nami veľmi nerátalo na zisk zlata,“ rozhovoril sa Rudolf Horváth, ktorý onedlho oslávi životné jubileum 70 rokov.
Československo vo finále zdolalo Dánsko 14:11. „Padlo málo gólov, lebo vo finále sa veľa taktizovalo. Dánsko sa vybralo cestou zdržiavania, keďže sme ich v základnej skupine zdolali o desať gólov.
Potom sme aj my zvolili rovnakú taktiku a zápas sme doviedli do víťazného konca. Priznám sa, že ešte pred finále som domov poslal pohľadnicu, do ktorej som napísal, že sme majstri sveta.
Som rád, že som sa nemýlil. Zisk titulu určite nebol náhodný, lebo sme vytvorili skvelú partiu. Nikdy nezabudnem na príchod domov. V Prahe na letisku nás vítalo niekoľko stoviek ľudí a dokonca prišli aj nejaké osobnosti kultúrneho života (Karel Effa, Milan Chladil).“
Vo Francúzsku sa im nedarilo
O tri roky sa svetový šampionát konal vo Francúzsku, kde Československo neobhájilo titul a skončilo až na siedmom mieste. „V poslednom zápase v skupine sme hrali proti Juhoslávii a v polčase sme mali dilemu, lebo sme preberali štvrťfinálového súpera.
My sme samozrejme chceli vyhrať a nakoniec sme aj Juhosláviu zdolali, no potom sme s Dánskom prehrali. Ak by sme s Juhosláviou prehrali, hrali by sme proti Maďarsku, ktoré by sme určite zdolali.
S Maďarskom sme nakoniec hrali predzápas pred finále a bez problémov sme vyhrali.“ Rudolfovi Horváthovi v súčasnosti robí veľkú radosť Tatran Prešov, ktorý dominuje nielen medzi mužmi, ale aj v mládežníckych kategóriách.
A ako vidí naše šance proti Rusku? „Bude to určite veľmi ťažký zápas. Škoda domácej remízy s Čiernou Horou. Ak podáme plnohodnotný výkon, tak môžeme zdolať aj Rusko. Bol by to skvelý úspech,“ uzavrel Rudolf Horváth.
Teší sa do Prahy
Tie najväčšie hviezdy svetovej hádzanej prídu na konci júna do Prahy, aby spoločne s Filipom Jíchom a ďalšími oslávili výročie historických úspechov československých reprezentácií.
Akciu s názvom Hviezdy pre legendy bude v dňoch 19.-21. júna 2017 hostiť pražská Štvanice, súčasťou programu bude aj hádzanársky maratón otvorený pre verejnosť.
Akcia bude pripomínať najväčšie úspechy československej hádzanej, ktoré sa skoro až magicky viažu k sedmičkám v rokoch, v ktorých československá hádzaná dosiahla tieto úspechy.
V roku 1957 sa ženy stali majsterkami sveta, o desať rokov neskôr získali titul muži. Naviac to tento rok bude 60 rokov od premiérového zisku PMEZ Duklou Praha a zároveň oslávime 45 rokov od najväčšieho úspechu československej hádzanej na olympiáde v Mníchove, kde tím vybojoval strieborné medaily. Na tejto akcii nebude chýbať aj Rudolf Horváth.
text: val, foto: archív RH
Tento článok je súčasťou týždenníka ŠPORT žurnál č. 21, v ktorom nájdete aj veľa ďalších zaujímavých informácií.
Chcete viac? Predplaťte si ŠPORT žurnál 
