Tomáš Marcinko: V Číne to bolo poriadne dobrodružstvo

Slovenský hokejový reprezentant Tomáš Marcinko má za sebou vydarenú sezónu v KHL. Zahral si ju v drese čínskej Červenej hviezdy Kchun­‑lun, s ktorou sa mu podarilo postúpiť  do play­‑off. Odohral 65 zápasov a nazbieral 18 bodov za 5 gólov a 13 asistencií. Nechýbal ani na prvom zraze hokejovej reprezentácie, no hneď  prišiel so zlou správou. Sezóna sa preňho skončila.

V najbližšom čase absolvujete operáciu kolena. Bolo to nevyhnutné?

Bol som na vyšetrení u doktora Grauzela a potvrdil mi to, čo mi hovorili už aj doktori v Košiciach. Mám v jabĺčku úlomok z chrupavky a treba to dať operačne dokopy. Takže ma čaká artroskopia. Nedalo sa to naťahovať, veď po niektorých zápasoch som nevedel poriadne chodiť po schodoch. Mimo by som mal byť približne mesiac.

Mali ste s kolenom problémy už dlhšiu dobu?

V posledných dvoch, troch rokoch som pociťoval veľké bolesti a musel som hrať s pomocou tabletiek. Vedel som, že niečo mám s kolenom. Už som dlhšie čakať nemohol, zdravie je na prvom mieste.

Prišli ste o účasť na majstrovstvách sveta, takže pociťujete sklamanie?

Sklamaný som. Operácia neprichádza v najvhodnejšom čase, no musím sa dať dokopy. Patrí to k hokejovému životu. Určite som to nechcel riešiť v priebehu sezóny.

V Kchun-lune sa vám skončila zmluva. Kde by ste chceli pokračovať v kariére?

Najradšej by som pokračoval v KHL. Predsa len je to najlepšia súťaž v Európe. V tejto súťaži sa mi veľmi páčilo. Dotiahli sme to až do 1. kola play­‑off, v ktorom sme nestačili na obhajcu Gagarinovho pohára. Metallurg Magnitogorsk sme však napriek prehre 1:4 na zápasy potrápili. V tejto chvíli neviem povedať, či mi čínsky klub ponúkne novú zmluvu. Prišiel tam nový tréner, ktorý má hlavné slovo. Opäť chcú preferovať viac čínskych hráčov, takže voľných miest bude menej.

Neľutujete, že ste skúsili hokejovú exotiku?

Cez leto som nemal žiadnu zmluvu. Čakal som ako sa veci vyvinú. Keď prišla ponuka z KHL, ani chvíľu som neváhal, kam idem. Ponuka bola dostatočne zaujímavá. Predsa len možnosť zahrať si podobne kvalitnú súťaž sa človeku nenaskytne každý deň.

V Číne ste neboli úplne sám, keďže ste mali slovenského spoluhráča Martina Bakoša…

S Bakim sme začali spolu, hrali sme tak celú prípravu, potom sa zranil a vynechal dosť zápasov, ale potom sa opäť vrátil do zostavy a znova sme boli v rovnakej formácii. Obaja sme to v tejto ďalekej krajine znášali všetko ľahšie.

Už ste sa obzerali po novom pôsobisku?

Moje nové pôsobisko bude riešiť môj agent. Najradšej by som zostal v KHL, či už v drese Kchun­‑lunu, alebo niektorého iného zástupcu tejto súťaže.Budem čakať na ponuky. Ak prídu, tak to budem riešiť.

Aký bol život v Číne?

Bolo to dobrodružstvo v dobrom slova zmysle. Niektoré veci ma naozaj prekvapili. Hokej bol však najhlavnejší. Smog je tam naozaj veľký. Niektoré dni sa nedalo ani vychádzať von. Nechápal som, že to ovzdušie môže byť až tak znečistené.

Čo vás zaujalo na Číňanoch?

Pracovitosť je na prvom mieste. Sú ochotní pracovať veľmi dlho, veľmi sú vážia svoju prácu. Je tam nízka miera nezamestnanosti. Na druhej strane je tam jazyková bariéra.

V Pekingu som sa po anglicky dohovoril iba v hoteloch. V Šanghaji to bolo iné, viac sa to podobalo k európskym mestám, či mestám v Amerike. Rýchlovlaky, osemprúdové diaľnice, najmodernejšia infraštruktúra. To je dnešná Čína.

Bol som z toho fascinovaný. Človek si to uvedomí až keď sem príde. V mnohých veciach sú ďaleko pred nami. Je to obrovská krajina s neobmedzenými možnosťami.

A čo čínska gastronómia?

Ponuky boli naozaj bohaté. Mohol som si dať škorpiónov, či lúčnych koníkov, no do takýchto vecí som sa nepúšťal. Až taký kaskadér nie som. Objavil som nemecké reštaurácie, v ktorých sa jedlo podobalo najviac na to naše.

Mali ste čas aj na spoznávanie kultúrnych pamiatok?

Sezóna bola dlhá, no mali sme v nej aj niekoľko väčších prestávok, ktoré som na tieto veci využil. Bol som si pozrieť Veľký čínsky múr, Zakázané mesto v Pekingu. Ak by som nehral v Číne, tak by som tieto pamiatky možno nikdy nevidel. Pobyt v Číne ma určite obohatil.

Juraj Valko, foto: SITA

Tento článok je súčasťou športového týždenníka ŠPORT žurnál 11