Vladimír Druzilla je legenda medzi slovenskými brankármi. Bol povestný svojím kľudom, ktorý dokázal preniesť na celý svoj tím. Mal brilantne vybrúsený štýl, bleskurýchlu lapačku a železné nervy.
Vďaka týmto danostiam dokázal likvidovať nájazdy aj tých najnadanejších útočníkov. Počas svojej kariéry reprezentoval Československo 172-krát, odchytal 571 zápasov počas 19 sezón. Druhého augusta by naša brankárska legenda oslavovala 75 rokov.
Bývalý spoluhráč Jozef Golonka často spomína ako sa Vladimír Dzurilla dostal do Slovana. „Vlada Dzurillu sme objavili v Petržalke, kde hrával ako brankár pozemného hokeja. A tak sme dohodli prestup do Slovana, stál nás dvadsať hokejok a dvadsať pukov.“
Víťazná premiéra v Chomutove
Keď Dzurilla prestúpil v roku 1957 do Slovana, odchytal rok a pol v doraste belasých. V jeden večer dostal telegram, že sa má okamžite pripojiť k A‑mužstvu v Prahe.
Po príjazde mu tréner Ladislav Horský oznámil, aby sa prichystal na chytanie. Ani nie osemnásťročnému Dzurillovi sa splnil sen. Slovan dokázal vyhrať nad Chomútovom 4:3.
Od toho zápasu chytal Dzurilla v bráne Slovanu stabilnejšie. Jozef Golonka často spomína na príhodu z MS 1965 vo fínskom Tampere.
„Bývali sme s Vladom spolu na jednej izbe. Vlado sa rozhodol aj napriek prísnemu režimu, že sa po večierke ide zabaviť do mesta. Keďže sme mali izbu na prvom poschodí, tak Vlado vyskočil cez okno.“
Počas kontroly tréner Bouzek s Kostkom na nočný Dzurillov výlet prišli. Nakoniec sa však do brány dostal a vychytal nulu. ČSSR zdolalo Kanadu 8:0.
Vrchol kariéry na Kanadskom pohári
Je jedným z hrdinov I. ročníka Kanadského pohára v roku 1976. V tom roku československá reprezentácia v bránke s Vladom Dzurillom získala titul majstrov sveta a do kolísky hokeja cestovali ako svetoví šampióni.
Na podujatí sa stretli tie najlepšie tímy: Kanada, ZSSR, USA, Švédsko, Fínsko a Československo. Najviac pozornosti pútal zápas domácich Kanaďanov s našou reprezentáciou.
Hráči veľkých mien slávnej NHL sa nedokázali presadiť cez vynikajúco chytajúceho slovenského brankára, ktorý zneškodnil 29 streleckých pokusov.
A keďže našim sa na druhej strane podarilo trafiť do siete, víťazstvo bolo na svete a Vladimír Dzurilla sa stal slávnym.
Dostal ponuky z NHL
„Mister Zero“, ako ho po stretnutí nazývali zámorskí komentátori, dostal okamžite ponuky od štyroch tímov NHL, ktoré odmietol. Po tomto pamätnom zápase spravili Dzurilla s náprotivkom Vachonom krásne kamarátske gesto.
Vymenili si dresy. O tri desaťročia neskôr vydražili cenný červený kúsok s veľkou číslicou „1“ za viac než 9 600 dolárov. Uznaním nešetril ani tréner Kanady Scott Bowman.
„Spočiatku sme mali prevahu, ale rozmrvil ju na prach brankár ČSSR a jeho obetaví spoluhráči. O Dzurillovi sme veľa nevedeli, teraz vieme viac ako dosť,“ uviedol pre médiá.
„Do Kanady odlietal ako jasná brankárska jednotka Jiří Holeček, lenže Vlado potom dostal šancu a už ju nepustil,“ povedal autor jediného gólu Milan Nový.
„Vladove zákroky nás privádzali takmer do tranzu. Čo vtedy pochytal, bolo občas za hranicou ľudských možností,“ opisuje v knihe Hokej na dvoch kontinentoch bravúrny výkon svojho spoluhráča Peter Šťastný.
Na turnaji sa československá reprezentácia dostala až do finále, ktoré sa hralo na dva zápasy. Prvé stretnutie vyhrala Kanada aj vďaka tvrdým, no nepotrestaným zákrokom 6:0.
V druhom zvíťazili Kanaďania 5:4 po predĺžení. Hokeju bol oddaný natoľko, že takmer premeškal vlastnú svadbu. Pred dôležitým zápasom s Pardubicami povedal „áno“ svojej nastávajúcej manželke Zlatici.
Potom ju spolu so svadobčanmi usadil za svadobný stôl, aby ešte v ten deň odchytal dve tretiny zápasu a následne sa opätovne vrátil na vlastnú svadbu.
Má najviac medailí
Medzi slovenskými hokejistami je Vlado Dzurilla držiteľ najväčšieho počtu medailí z vrcholných podujatí. Na prelome tisícročí bol vyhlásený za víťaza ankety slovenského hokejistu 20. storočia.
V ankete Slovenský športovec 20. storočia obsadil 3. miesto. Slovensko, ale aj celý hokejový svet zažili 27. júla 1995 nečakaný šok. Jedného z najlepších hokejistov histórie zradilo srdce, Vladimír Dzurilla mal nedožitých 53 rokov.
Nikdy predtým sa na bolesti nesťažoval. V roku 1998 zaradili rodáka z Bratislavy do Siene slávy Medzinárodnej hokejovej federácie a do Siene slávy slovenského hokeja bol zaradený 30. novembra 2002.
Na prelome tisícročí bol vyhlásený za najlepšieho slovenského hokejistu. Jeho meno nesie aj zimný štadión v Ružinove. V roku 2007 bol prezidentom SR in memoriam ocenený Pribinovým krížom I. triedy za významné zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti športu.
Má za sebou tri štarty na ZOH a na 10 MS. Na každom z týchto podujatí získal medailu. Slovenská pošta vydala 31.marca 2015 známku venovanú tomuto legendárnemu československému reprezentačnému hokejovému brankárovi.
Juraj Valko, foto: pressreader, Ice HockeyWiki, szlh.sk
