Najväčší športový sviatok, ktorý sa mal pôvodne uskutočniť minulý rok, ale pre pandémiu koronavírusu ho presunuli na tohtoročné leto, odštartoval oficiálne v piatok 23. júla a potrvá do nedele 8. augusta. Už v prvom týždni sa na OH v Tokiu 2020 predstavila väčšina športovcov slovenskej výpravy a pre našu krajinu vybojovali aj cenné kovy.
Sklamaný Beňuš
Slovensko na letných olympiádach dominuje najmä vo vodných športoch a tak aj v japonskej metropole sa do vodákov vkladali najväčšie medailové ambície. Ako prvý mohol slovenských fanúšikov potešiť Matej Beňuš v C1-tke. Pozíciu veľkého favorita na cenný kov potvrdil v úvodný súťažný deň v slalomárskom centre Kasai, keď vyhral kvalifikáciu.
Postup do semifinále si vybojoval už výkonom v prvej rozjazde, keď dosiahol druhý najlepší čas 99,61 s a do druhej už išiel uvoľnene a chcel si ju užiť. Napriek tomu v nej predviedol ešte lepší výkon a s najlepším časom zo všetkých 96,89 s jednoznačne zvíťazil.
V semifinále však nastali nečakané problémy a Beňuš postupoval do finále až z 9. miesta. Striebornému medailistovi z Ria 2016 nevyšlo podľa predstáv ani finále. V porovnaní so semifinále zvládol vrchnú časť trate bez dotyku, mal však problémy v strednej časti kanála a chýbala mu aj optimálna rýchlosť.
Devätnástu bránku nezvládol čisto a dve trestné sekundy prakticky pochovali jeho nádeje na medailu. Za víťazom Benjaminom Savšekom zo Slovinska zaostal o 7,35 sekundy.
„Som sklamaný, mal som vyššie ambície, ale nemyslím si, že 6. miesto na olympiáde je nejaká katastrofa. Táto trať bola jednoznačne náročnejšia ako v Riu. Je tu viacej valcov a boli tu ťažké kombinácie,“ povedal Beňuš. Slovensko nemalo v C1 mužov zastúpenie na pódiu prvýkrát v histórii modernej samostatnosti.
Finálové účasti žien
Do finále vodnoslalomárskych súťaží postúpili aj ďalší naši reprezentanti. Monika Škáchová v C1 pri svojej premiére pod piatimi kruhmi postúpila do finále tesne z 10. miesta. Vo finále si ešte o jedno miesto polepšila.
V K1-tke si po dobrom semifinále, v ktorom skončila na skvelom druhom mieste, brúsila zuby na medailu Eliška Mintálová. Mladučká pretekárka bojovala v posledných týždňoch so zlomeným palcom na nohe, a tak už účasť medzi najlepšími bol pre ňu veľký úspech. Vo finále ju 50-bodová penalizácia odsunula až na 9. miesto.
Historická vodácka medaila
Medailová radosť však napokon od vodákov predsa len prišla. Postaral sa o ňu v K1 Jakub Grigar. Už pred piatimi rokmi v Riu siahal na medailu, no vtedy to 19-ročnému mladíkovi dopriate nebolo. V Tokiu však postupne zlepšoval výkony.
V kvalifikácii skončil ôsmy, aby následne zo semifinále postúpil s prehľadom medzi elitnú finálovú desiatku. V semifinále dosiahol napriek dvom trestným sekundám štvrtý najlepší čas, keď predviedol rýchlu a plynulú jazdu. Vo finále išiel čisto a v cieli sa zaradil na prvú priečku, z ktorej ho zosadil iba suverénny Čech Jiří Prskavec, bronzový z Ria.
Slovenský medailový tok z olympijských perejí sa tak nezastavil ani v Tokiu. Grigar dosiahol v areáli Kasai životný úspech. V ére samostatnosti je to 15. vodnoslalomárska olympijská medaila pre SR, ale vôbec prvá v mužskom kajaku.
„Najprv som si ani neuvedomoval, že to bude medaila, až dole mi chalani povedali, že „kamarát, máš medailu“, a ja nie, asi si len robia srandu. Nevedel som poriadne, koľkí ešte idú za mnou. Keď som sa dozvedel, že je to medaila, bol som veľmi šťastný a už som len sledoval, či budem ešte stúpať,“ okomentoval svoje prvé pocity a neskôr dodal:
„Stále je to šport, ktorý sme si vybrali, lebo nás baví. Myslel som na to aj na štarte, aby som si to čo najviac užil. Vedel som, že ak sa budem baviť, bude z toho dobrý výsledok. Bola to veľmi dobrá jazda. Vychádzalo mi všetko. Postupne som začal cítiť únavu, ale dokázal som ísť ďalej a zrezával som niektoré nájazdy, kde som potreboval ísť rýchlejšie. Takto by som chcel jazdiť stále,“ tešil sa strieborný Grigar.
Zlatá Štefečeková
Grigarova medaila bola na tokijských hrách už druhou pre Slovensko. O tú prvú sa postarala strelkyňa Zuzana Rehák Štefečeková. Navyše slovenská reprezentantka postúpila do finále trapu z prvej priečky v novom svetovom rekorde 125 bodov.
Ako prvá strelkyňa v histórii dosiahla v eliminácii maximálny nástrel a prekonala výkon 123 Fínky Satu Mäkeläovej‑Nummelovej z marca 2019. Jej bezchybná séria sa skončila až v piatom finálovom výstrele na méte 129.
Rehák Štefečeková v prvých troch sériách finále po päť striel urobila štyri chyby a dostali sa pred ňu Browningová i Perilliová, ale potom sa sériou štrnástich presných výstrelov vrátila na líderskú pozíciu. V záverečnom boji o zlato s Browningovou potom Slovenka z desiatich výstrelov netrafila iba piaty, jej súperka prvý i piaty.
Svoju spanilú jazdu tak zakončila ziskom najcennejšieho olympijského kovu. V rovnakej disciplíne získala striebro v roku 2008 v Pekingu i v roku 2012 v Londýne.
„Prežívam obrovskú radosť. Som rada, že som finále takto zvládla a konečne som aj sama sebe dokázala, že vo finále viem zastrieľať. Priznám sa, že som sa iba tak po očku asi dvakrát pozrela ako sa to vyvíja, ale potom som si povedala, že to radšej nebudem sledovať.
Veľmi sa teším, že som si udržala chladnú hlavu, vydržala až do konca a je z toho zlatá medaila,“ povedala Rehák Štefečeková v prvej reakcii po svojom triumfe.
Smola pre Vargu
Na hrách v Tokiu mohla pridať aj druhý cenný kov. Na bronz siahali v mixe trapu spoločne s Erikom Vargom, napokon z toho bolo „len“ štvrté miesto. Slovenský pár obsadil v kvalifikácii tretie miesto a postúpil do boja o bronz. V ňom ho čakal americký tandem Madelynn Ann Bernauová, Brian Borrows.
Majstri sveta z juhokórejského Čchangwonu 2018 viedli v dramatickom dueli o tri rany, no Američanom sa podarilo vyrovnať a Bernauová mohla záverečným výstrelom rozhodnúť o zisku bronzu pre USA. Minula však terč a tak nasledoval rozstrel.
V ňom spravila Rehák Štefečeková celkovo svoju siedmu chybu v dueli o bronz, čo slovenskú dvojicu pripravilo o cenný kov. V individuálnej súťaži trapu ušlo Vargovi finále tesne, keď skončil v kvalifikácii 11.
V mixe trapu sme mali aj ďalšiu dvojicu, Marián Kovačócy a Jana Špotáková však do finále nepostúpili, keď v kvalifikácii obsadili 8. miesto.
Sklamaná po tokijských hrách ostáva aj Danka Barteková, ktorá v kvalifikácii skeetu obsadila 13. miesto a o medailu bojovať nemohla. Juraj Tužinský bol od postupu medzi najlepších ďaleko, keď vo vzduchovej pištoli na 10 m obsadil v kvalifikácii 27. miesto.
Patrik Jány sa dobrým výkonom v kvalifikácii vzduchovej pušky na 10 m (4. miesto) prebojoval do finále, tam však na medailu nedosiahol, keď skončil 7. Na 50 m z troch pozícií sa medzi elitu nedostal. V kvalifikácii skončil na 13. mieste.
Tenisti s jedným víťazstvom
V medailový úspech fanúšikovia v kútiku duše verili aj v prípade deblového tenisového páru Filip Polášek, Lukáš Klein. V úvodnom kole pri spoločnej turnajovej premiére vyradili štvrtý nasadený pár Aslan Karacev, Daniil Medvedev reprezentujúci Ruský olympijský výbor (ROC) 7:5, 6:4.
V druhom kole olympijskej štvorhry však už nestačili na americký pár Austin Krajicek, Tennys Sandgren, ktorému podľahli v troch setoch 7:6 (2), 2:6, 5:10. Zo slovenských zástupcov sa však dostali najďalej. Už v 1. kole sa totoiž s účinkovaním v olypmijskej dvojhre rozlúčili Klein aj Norbert Gombos.
Vo svojej premiére pod piatimi kruhmi Klein po tuhom boji prehral s Austrálčanom Jamesom Duckworthom po dramatickom priebehu 7:5, 3:6, 6:7 (4). Gombos rovnako v troch setoch podľahol Američanovi Marcosovi Gironovi 6:7 (4), 6:3, 2:6.
Nečakaná medaila od Juhoafričana
Tretiu medailu v prvom týždni olympijských hier v Tokiu pridal celkom nečakane golfista Rory Sabbatini. Rodákovi z Juhoafrickej republiky patrilo po 3. kole až 17. miesto s bilanciou 7 pod par. Svoj najlepší výkon si odložil na záverečné kolo, po ktorom mal bilanciu 17 rán pod par.
Víťazný Američan Xander Schauffele zakončil turnaj s výkonom 18 pod par. Sabbatini v 4. kole dokonca vytvoril olympijský rekord ihriska so skóre 10 pod par. Pre Slovensko vybojoval premiérový cenný kov v športe, ktorý sa pred piatimi rokmi v Riu de Janeiro vrátil do olympijského programu po 112 rokoch.
„Ťažko sa tomu verí. Ráno sme si hovorili, že treba ísť do toho bez tlaku, nech sa Rory ide zabaviť. Ani v najdivokejších snoch sa nám nesnívalo, že by to mohlo dopadnúť takto. Golf je však nevyspytateľný. Vyjde vám jedno kolo a ste v boji o medailu. V sobotu hral podľa mňa Rory lepšie ako v piatok, no mal veľkú smolu. Povedali sme si, že pôjdeme do toho s chladnou hlavou a skúsime aspoň prvú desiatku. Pre nás je to obrovský úspech a zadosťučinenie,“ tešil sa prezident Slovenskej golfovej asociácie (SKGA) Rastislav Antala.
Gellemu nevyšlo finále
Aj v rýchlostnej kanoistike sme pokukovali po medailách, a to najmä po skvelom výkone Petra Gelleho. Ten skončil v rozplavbách K1 na 1 000 m druhý a postupoval priamo do semifinále.
Pretekár, ktorý nechýbal v A-finále na vrcholných podujatiach ani raz od roku 2012, sa nedokázal v semifinále vyrovnať so silným vetrom a obsadil siedme miesto. V následnom B-finále skončil šiesty. Celkovo tak obsadil 14. miesto.
Zapletalová postúpila do semifinále
Medzi atlétmi urobila slovenskej výprave najväčšiu radosť Emma Zapletalová. Čerstvá majsterka Európy do 23 rokov zabehla na 400 m cez prekážky v rozbehoch celkovo 12. najrýchlejší čas a postúpila do semifinále. V ňom by však na postup potrebovala vylepšiť svoj vlastný národný rekord (54,28 s), aby mohla pomýšľať na postup do finále.
Navyše v ťažkých poveternostných podmienkach bežala o 79 stotín pomalšie ako v rozbehu a napokon skončila v druhom semifinále na šiestej priečke časom 55,79 sekundy. „Som sklamaná, chcela som si napraviť chuť z rozbehov. Absolútne mi to nevyšlo, neviem vôbec, čo sa stalo. Absolútne nie som spokojná.
Dážď bol nepríjemný, ale všetky sme mali rovnaké podmienky. Nevyšiel mi rytmus, od začiatku som strácala a išla som pomaly. Trémy som sa už zbavila a tešila som sa na tieto preteky.
Bol to však jeden z mojich najmenej vydarených behov. Som ešte mladá, zbieram skúsenosti, uvidíme, čo bude ďalej,“ povedala 21-ročná Zapletalová pre RTVS.
Postup do semifinále ostal ostatným bežcom vzdialený. Na 800-vke sa to nepodarilo Gabriele Gajanovej a ani najrýchlejšiemu Slovákovi Jánovi Voklovi, ktorý na 100-vke skončil až siedmy vo svojom rozbehu.
Zlé pocity zo slabšieho času chcel Volko vylepšiť vo svojej lepšej disciplíne. Na dvojstovke však skončil vo svojom rozbehu na piatej priečke časom 21,21 sekundy, celkovo obsadil 42. miesto.
Kladivárka Martina Hrašnová potrebovala na postup do finále tejto disciplíny prekonať svoje tohtoročné maximum (70,38 m). V kvalifikácii však dosiahla výkon 66,63 m a do elitnej dvanástky sa nedostala, keď skončila 25.
O jedno miesto vyššie zakončil svoje olympijské nádeje aj kladivár Marcel Lomnický. Na postup do dvanásťčlenného finále bolo potrebných aspoň 75,73 m, teda výkon, za ktorým Lomnický zaostal o vyše tri metre. V júni pritom hodil na Mestskom atletickom štadióne v Trnave osobný rekord 79,19 m.
Ďalší slovenskí športovci
Po dlhých 25 rokoch malo v boxerskom turnaji na olympijských hrách zastúpenie aj Slovensko. Postaral sa o to Andrej Csemez. Zverenec Tomiho Kida potvrdil, že sa do Tokia neprišiel len zúčastniť. V prvom zápase zdolal na body Princa z Trinidada a Tobaga, a i keď v osemfinále nestačil na Arménca Darchinjana, za svoj výkon sa rozhodne hanbiť nemusí.
V cestnej cyklistike sa po tom, čo zranenie zamedzilo olympijskú účasť Petrovi Saganovi, medaila neočakávala. Juraj Sagan však v pretekoch s hromadným štartom zaujal, keď na náročnej 234 kilometrov dlhej trati inicioval 180 kilometrov dlhý únik.
To ho stálo mnoho síl a preteky nakoniec nedokončil, podobne ako náhradník za Petra Sagana Lukáš Kubiš. Ten štartoval aj v individuálnej časovke, v ktorej obsadil 37. miesto.
V stolnom tenise nastúpili slovenskí reprezentanti rovno do 2. kola. Barbora Balážová na svoju americkú súperku Liu Juan nestačila a podľahla jej 0:4 na sety. Yang Wang cez Američana Powella postúpil bez straty setu, no v treťom kole mu stopku vystavil Japonec Niwa 0:4.
V štvorhre mixu nenašli Balážová s Ľubomírom Pištejom recept na rumunskú dvojicu Ionescu – Szocs, ktorej podľahli 1:4 na sety.
Plavci, ktorí sa na OH dostali na poslednú chvíľu, za najlepšími výraznejšie zaostali.
Ani Richard Varga na 200 m motýlika a 400 m polohových pretekov, ani Andrea Podmaníková na 100 a 200 m prsia, nepostúpili do semifinále z rozplavieb.
Bedmintonistka Martina Repiská síce porazila v dvoch setoch Sotomayorovú z Guatemaly, no nestačila na jedenástu hráčku sveta Kanaďanku Li (18:21, 16,21). Táto prehra znamenala, že na olympijskom turnaji skončila slovenská zástupkyňa svoje účinkovanie už v skupine.
Lukostrelkyňa Denisa Baránková obsadila v nasadzovacom kole 12. miesto v osobnom rekorde (655 bodov) a postúpila do prvého kola vyraďovacej fázy. V šesťnásťfinále však nestačila na Estónku Parnatovú, ktorej podľahla 4:6.
Ďalšie medailové nádeje
V druhom týždni má Slovensko taktiež šance na medailu. Najväčšími želiezkami v ohni pre druhý týždeň hier boli rýchlostní kanoisti.
Peter Gelle v K1 na 1000 m síce z pondelka na utorok nezvládol semifinále a ani Samuel Baláž a Adam Botek v K2 na 1 000 m (4. – 5. augusta) nepostúpili do A-finále, no ešte bol v hre štvorkajak v zložení Samuel Baláž, Adam Botek, Denis Myšák a Erik Vlček na polovičnej trati (6. – 7. augusta). (aktualizácia)
Medailové očakávania budeme mať aj 6. augusta, keď sa obhajca olympijského zlata z Ria chodec Matej Tóth vydá na 50-kilometrovú trať.
ano, TASR, foto: TASR/Michal, Svítok, Martin Baumann
