
Slovenská hádzanárska reprezentantka Monika Rajnohová, ktorá dohrala aktuálnu sezónu v HK AS Trenčín, sa opäť vydala na legionárske chodníčky.
Jej novým klubom je francúzsky Le Havre Athletic Club Handball, s ktorým sa dohodla na ročnej zmluve.
Rodáčka z Trenčína v minulej sezóne hrala vo švédskom klube Skara HF, kde však po pol roku skončila a sezónu dohrala v Trenčíne. Legionársky chlebík si vyskúšala v Česku aj vMaďarsku.
Ako hodnotíte svoju klubovú sezónu?
Mala som veľmi špecifickú sezónu, keďže som vo švédskom klube Skara HF pôsobila iba pol roka. Mala som síce zmluvu na jeden rok, no pre nespokojnosť po hádzanárskej stránke som v závere roka 2016 skončila.
Počas sezóny sme mali menej tréningov a ani kvalita nebola na takej úrovni, akú som očakávala, preto som sa rozhodla vrátiť. Klub bol na poslednej priečke tamojšej elitserien.
Napriek tomu neľutujem, lebo som spoznala novú mentalitu a aj tréningy boli veľmi zaujímavé. V Trenčíne som dohrala sezónu, kde som patrila medzi najstaršie hráčky. Naučila som sa zodpovednosti, takže po tejto stránke mi to pomohlo.
S akým cieľom idete do Francúzska?
Družstvo Le Havre účinkovalo v II. lige, ale vybojovalo si postup do najvyššej súťaže a v nej má vysoké ambície.
Francúzska liga patrí medzi najlepšie na svete, moje nové pôsobisko som konzultovala aj s reprezentačnou kolegyňou Martinou Školkovou, ktorá už viacero rokov pôsobí v Dijone. Bude to nová skúsenosť, teším sa na tento angažmán.
Nebude problém s francúzštinou?
Učím sa, ale som zatiaľ na začiatku. Verím, že keď prídem do Francúzska, pôjde mi to rýchlejšie.
Pôsobili ste aj v susednom Maďarsku v tíme Mosonmagyaróvári KC SE.
Tento tím bol nováčikom najvyššej súťaže. Bol to novoposkladaný tím, takže sme sa museli zohrávať. Po hádzanárskej stránke som sa v Maďarsku cítila veľmi dobre. Dlhšie som však nezostala, lebo som dostala iné ponuky.
V Mosonmagyaróvári vás sužovalo aj zranenie. Napriek tomu ste odohrala 20 stretnutí a dala 44 gólov…
Bola to najťažšia sezóna, maďarská liga je jedna z najkvalitnejších na svete. Každý týždeň som mala možnosť hrať náročné zápasy, ktoré mi z hráčskeho hľadiska pomohli k výkonnostnému rastu.
Najdlhšie obdobie ste hrali v Česku vo Veselí a v Slavii Praha.
Dva roky som bola vo Veselí a 2 roky v Slavii Praha. Vybojovala som najskôr vicemajstrovský titul a potom bronz.
V interlige sme s tímom z Edenu získali 2. a 4. miesto a v Českom pohári semifinálovú i finálovú účasť.
V HK Britterm Veselí nad Moravou som tiež dosiahla úspechy v podobe triumfu v Českom pohári, spoločnej slovensko – českej súťaži WHIL i titulu vicemajstra ČR. Na Morave aj v Prahe som sa cítila veľmi dobre.
V krátkom čase ste viackrát zmenili klub. Nerobí vám problém adaptácia na nové prostredie?
Nerobí mi to problém. Je pravda, že každá krajina je iná, stretávam sa vždy s inou mentalitou. Viem sa prispôsobiť, aj rýchlo udomácniť v kolektíve.
Kto vám najviac pomohol?
Vždy je to rodina, ktorá ma najviac podporuje.
V drese reprezentácie SR ste sa predstavila na ME 2014 v Maďarsku a Chorvátsku. Slovensko skončilo na 12.mieste.
Pre Slovensko to bol veľmi vydarený šampionát. Na ME sme postúpili po dvadsiatich rokoch a hneď sa nám podarilo postúpiť zo skupiny. Milo sme prekvapili a chceme napredovať a zopakovať si takýto úspech.
V boji o MS 2017 sme hrali s Maďarskom. Po vysokej prehre v prvom zápase 19:28 sme v odvete dokázali remizovať 24:24.
Maďarky sú špecifické. Sú to silové hráčky a zároveň veľmi rýchle, v každom prípade kvalitné hádzanárky. Bol to jeden z najťažších súperov, ale predviedli sme to najlepšie, čo je v nás.
Čo hovoríte na skvelú atmosféru na tomto zápase?
Na začiatku bolo cítiť nervozitu, ale postupne z nás opadla. Myslím si, že sme podali veľmi dobrý výkon.
Mali sme možnosť zahrať si v najväčšej aréne na Slovensku. Bola to veľmi dobrá skúsenosť. Po psychickej stránke nám to pomohlo.
Máte vysnívany klub, v ktorom by ste ešte chcela pôsobiť?
Teraz už ani nie, ale keď som bola mladšia, mojím favoritom bol Györ, stále je to jeden z najlepších tímov na svete. V poslednom období som snívala o tom, že si zahrám vo Francúzsku, čo sa mi aj splnilo.
Juraj Valko, foto: SITA