Minulý týždeň sa v Čunove uskutočnili majstrovstvá sveta vo vodnom slalome. Pre slovenské farby sa niesli najmä v znamení lúčenia sa viacerých špičkových slovenských olympionikov. Profesionálnu športovú kariéru ukončujú stálice ako Alena Kaliská, Jana Dukátová i bratia Hochschornerovci a bratranci Škantárovci.
Dukátová sa bude venovať rodine
Jana Dukátová si vo svojej poslednej jazde v kariére nevybojovala finálovú účasť, napriek tomu bola po semifinále K1, kde skončila 17., spokojná. „Uvedomila som si v cieli, že je koniec, ale nebolo to pre mňa negatívne emotívne. Teším sa, že som sa mohla rozlúčiť v Čunove. Prišli ľudia, vyšlo počasie.“
Dukátová je majsterka sveta vo vodnom slalome z roku 2006 a historicky prvá majsterka sveta v kategórii C1 žien z roku 2010. Z MS má aj štyri striebra, na ME získala štyri tituly.
Z kontinentálneho šampionátu má aj šesť strieborných medailí a päť bronzových. Je aj celková víťazka Svetového pohára z rokov 2009, 2010, 2011 a 2013.
„Spätne si uvedomujem, že sa teším z toho, čo som dosiahla. Počas kariéry som sa nemala čas ani radovať. Teším sa, že som tri roky tomuto športu dominovala, že som bola svetová jednotka, že sme to posúvali do nových prvkov. Je to pekné zrekapitulovať si to teraz,“ priznala úspešná reprezentantka.
Dukátovej partnerom je jej tréner Róbert Orokocký, spolu majú trojročnú dcérku Líviu. Práve rodinný život je to, na čo sa teraz najviac tešia. „Veľmi sa teším, že budem konečne žiť pokojný rodinný život.
Všetci sme cestovali spolu, podriaďovali sme všetko športu. Dieťa išlo bokom, teraz si pôjdeme opiecť špekačku a nebudem myslieť na to, či ma to unaví. Niektoré veci nebudem musieť vôbec riešiť,“ uzavrela Dukátová.
Tajuplná Kaliská
Rozlúčku v Čunovu absolvovala aj Elena Kaliská, ktorá ešte bude na divokej vode jazdiť do konca roka. Prvá slovenská športovkyňa so zlatou medailou z OH sa na divokej vode v Čunove predstavila na šampionáte ako predjazdkyňa.
Po skončení sobotného programu absolvovala ešte jednu jazdu pre fanúšikov, ktorí jej v stoji tlieskali.
„Nebolo to jednoduché, emócie boli veľké. Musela som to predýchavať. Ale som rada, že som sa mohla takto rozlúčiť s divákmi, ktorí nám po celý čas držali palce,“ uviedla Kaliská. Slovenskej vodnej slalomárke potom poďakovali aj predstavitelia slovenskej kanoistiky.
Na veľkoplošnej obrazovke sa medzitým objavili zábery, ktoré mapovali najväčšie úspechy Kaliskej. Pripomenuli jej zlato z OH 2004 a 2008, titul z MS z roku 2005, šesť titulov z ME, či triumf v celkovom hodnotení Svetového pohára z roku 2005.
Rozlúčka Kaliskej ešte nebola definitívna, o dva týždne sa predstaví na kanáli v Čunove na majstrovstvách Slovenska:
„Toto bola len rozlúčka so svetom, čo bude ďalej, uvidíme.“ O budúcnosti ešte rozprávať nechcela, naznačila len málo: „Tento šport ma stále baví a bola by škoda sa mu hneď otočiť chrbtom. Priznám sa, že ešte by som nechcela špecifikovať, čo budem robiť. Ale pri vode by som rada zostala. Nechajme sa prekvapiť, bude to zaujímavé,“ dodala Kaliská.
„Hochšíci“ len pre zábavu
Poslednú súťažnú jazdu v kariére majú za sebou bratia Hochschornerovci. Vo finále šprintu obsadili 7. miesto. „Chceli sme medailu, prvá jazda nám celkom vyšla, ale to sme vedeli, že sa to vo finále asi nedá zopakovať. Voda je náročná a my netrénujeme zjazd dlho. Škoda záveru,“ priznal Pavol Hochschorner.
Jeho brat Peter priznal, že šprint bola len náhrada. „Čakali sme na tieto MS odkedy nám zrušili disciplínu, preto sme začali jazdiť šprint. Chceli sme sa doma rozlúčiť pred fanúšikmi. Niečo nové prichádza, my odchádzame. Ja verím, že nám bude nová generácia robiť radosť,“ povedal Peter.
Hochschornerovci zaujali svet vodného slalomu najmä pod olympijskými kruhmi. Zlatý hetrik dosiahli ako vôbec prví vodní slalomári v histórii. Na OH získali aj bronz. Sú päťnásobní majstri sveta a šesťkrát triumfovali na majstrovstvách Európy. S vodou sa však lúčia definitívne, i keď mladší z bratskej dvojice Pavol s úsmevom uviedol:
„Rozmýšľal som, že si kúpim kajak a že budem jazdiť pre zábavu. Dúfam, že ma to veľmi nechytí a že ma nezoberú do reprezentácie, lebo už by som ten tlak asi nezvládol. Ale zo zábavy by som chcel chodiť jazdiť.“ Peter bude jazdiť vodu s rodinou, do tohto športu zasvätil aj priateľku.
„Ja nezanevriem na vodu, my sme si zvykli aj s priateľkou a jej rodinou chodiť na dovolenku raftovať. Zasvätil som ich do toho. Je to krásny šport v krásnej prírode, takže jazdiť budem už len pre radosť.“
Ostávajú pri vode
V Čunove sa rozlúčili s kariérou aj bratranci Škantárovci, i keď tí na MS neštartovali. „Asi pred dvomi dňami sme sa dozvedeli, že by sa s nami radi rozlúčili. Privítali sme to, sme radi, že sa to udialo pred domácim publikom.
Chceli sme štartovať v zjazde, ale menšie zdravotné komplikácie nám to neumožnili,“ povedal Peter Škantár.
Mladší z dvojice Ladislav upresnil: „Po druhej operácii kolena som tušil, že to nebude dobré. Čakal som, ako dopadne rehabilitácia. S Peťom sme sa rozhodli, že to nebudeme siliť.“
Obaja zostávajú pri vode, ich práca v Športovom centre polície (ŠCP) im k tomu dáva veľa príležitostí. Navyše Peter je trénerom ďalšieho skvelého reprezentanta Mateja Beňuša.
Pamätné miesta v Čunove
Počas MS vo vodnom slalome v areáli vodného kanála v bratislavskom Čunove odhalili pätnásť pamätných miest pre úspešných slovenských vodných slalomárov.
Každý športovec a tréneri majú svoju lavičku. Na každej lavičke je meno športovca a uvedené sú aj jeho najväčšie úspechy.
Svoje miesta tu majú Elena Kaliská, Jana Dukátová, Michal Martikán, Matej Beňuš, Peter Hochschorner, Pavol Hochschorner, Peter Škantár, Ladislav Škantár, Juraj Minčík a Jakub Grigar. Doplnili ich tréneri Jozef Martikán, Peter Hochschorner st., Peter Mráz, Stanislav Gejdoš a Róbert Orokocký.
ano, TASR, foto: TASR/Jaroslav Novák
